V týchto časoch sa niečo končí. Zrejme doznieva hodnotový systém prvej československej republiky. Z rozprávania našich starých rodičov si pamätáme spoločenský život, priateľstvá, lásky i sklamania tej doby. Naši rodičia zasa spomínali svojich stredoškolských i univerzitných profesorov. Pamätali si ich mená a väčšinou o nich hovorili s úctou a obdivom. Iste, v časoch komunizmu v tom bolo aj mnoho zidealizovaného, ale z toho rozprávania zaznieval hodnotový systém 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. Naši stredoškolskí profesori, ktorí študovali v tej dobe, sa aj v čase komunizmu výrazne líšili od iných. Všetko zaujímavé, čo na humánnom poli v čase socializmu na Slovensku vzniklo, malo nakoniec korene v atmosfére prvej republiky. Naša generácia o tom počúvala, niečo sama zažila, ale tým sa táto skúsenosť končí.

Nenávisť bol názov diskusie, na ktorú ma pozvali nedávno do pražského klubu Tranzit medzi ľudí, mladších ako moje deti, a iného politického vyznania, ako mám ja. Témou boli protirómske pochody v Česku a volebné víťazstvo Mariána Kotlebu v župných voľbách na Slovensku.

Práve sa narodilo a za pár hodín dostane bábätko nové meno, ubehne pár dní a rodičia dostanú rodný list a k nemu „malú kartičku“. Bez tejto identifikačnej kartičky nemôžete takmer nič. Rodina sa nedostane k tovarom na prídel, nemôže zapísať svoje dieťa do školy, dostať zamestnanie, cestovať diaľkovým autobusom medzi jednotlivými kubánskymi provinciami alebo si ani odložiť svoje veci do úschovne. Túto malú kartičku potrebuje každý Kubánec každý jeden deň svojho života. Hore na kartičke je kód – jedinečná kombinácia jedenástich cifier. Na tom malom kuse papiera sú zapísané dočasné aj geografické údaje, a okrem iných vecí sa tam nachádzajú aj určité fyzické detaily.

Cítime ju, keď si umývame zuby, nedá nám pokoj ani cez deň, keď si po jedle dáme do úst žuvačku. Na večer sa nám hojdá v zaliatom čaji, aby upokojila naše nervy a uvoľnila pľúca. Vždy iná a vždy tá istá mäta.

Ak ide o mňa, to šamanovo prekliatie Ronalda pred futbalovými majstrovstvami sveta za humorné nepovažujem. S okultnými praktikami nikdy nie sú žarty. Ale o inom som chcel. Od prvých majstrovstiev ten šampionát naberá na sile. Kam sa hrabú olympijské hry, čo sa sledovanosti týka?! Lámu sa všetky rekordy, aj ten o lete človeka na Mesiac. Zvláštne, odkedy existuje tento turnaj, ani raz nevyhral tím, ktorý by mal zahraničného trénera. V jednote je sila. Stávkové kancelárie lákajú do gamblerskej pasce stále nových klientov.

Toto je chvíľa, ktorá sa počíta pre históriu: Čo ste robili a hovorili v čase, keď Rusko amputovalo Ukrajine Krym? Na Ukrajine sa zrodilo – hoci možno len na okamih – čosi ako spoločný politický národ a Rusko proti nemu vzápätí použilo Putinovu doktrínu (ak o to ruské menšiny v iných krajinách požiadajú, „môžeme použiť všetky prostriedky na ochranu týchto občanov“).

Táto malá a malebná krajinka má niekoľko archetypálnych obrazov a nie všetky sa dostali na mince alebo na bankovky. Zaznamenávajú ich generácie fotografov dokumentaristov, pričom tí mladší tradičné videnie opúšťajú. Nemusíme začínať Karlom Plickom či Martinom Martinčekom, stačí spomenúť dvoch Čechov – Markéta Luskačová pred polstoročím zaznamenávala pätnikov, Josef Koudelka Cigánov. No ak by sme mali vytvoriť pomyselný rebríček „najslovenskejších“ tém – v zmysle ich typickosti – tak by jednoznačne zvíťazili pastieri, salaše a biele ovečky, roztrúsené ako tie obláčiky na pastvinách pod Kriváňom či pod iným vrchom.

Milí priatelia. Sloboda má v sebe zradný rozmer neporozumenia. Ste slobodný, nikoho neohrozujete, no vždy sa nájde niekto, kto by vás chcel napchať do šablón vlastného nešťastného života. Pre vaše dobro. O nič iné nejde. Najabsurdnejšie na tom je, že tí, čo vás chcú spútať, nie sú ani sudcovia, ani dozorcovia. Sú to samotní väzni a niekedy to ani nemyslia v zlom. Namiesto toho, aby sa zbavili pomyselných pút, nasadia ich aj vám. Chcú, aby ste lamentovali s nimi, aby ste spútavali iných, aby ste sa vzdali, zhrbili a kráčali na galeje, lebo presne takto sa to má. Z hlbín detstva sa mi vynára skutočná filmová postava. Hrdina. Vo filme nikdy nehral, ale nehral ani svoj život.

Čo všetko nás čaká v roku 2014? Termíny niektorých nových albumov sú už dané, o iných sa stále špekuluje.

Byť chlpatý je v prírode in. Ľudia sú, vzhľadom na väčšinu cicavcov, výnimkou, čímsi neprirodzeným až excentrickým. A nič na tom nemení ani súčasný veľký comeback bradáčov do módy.