Realizmu, zdá sa, definitívne odzvonilo. Keď sa človek len tak naslepo vyberie do multiplexu a netúži po žiadnom fantastickom ozvláštnení, môže mať vyslovene problém. Jednak nežánrový film vlastne ani nenájde, jednak v dobrej polovici aktuálne uvádzaných filmov narazí na čosi, čo je buď sci fi, alebo fantasy, alebo rovno podľa komiksu, a to akoby bolo oboje. Aj sci fi, aj fantasy, aj za vlasy pritiahnuté, čo si budeme hovoriť, normálny mainstreamový pop.

Byl to Václav Havel, který se proslavil výrokem „Panuje dusno… veřejnost má blbou náladu (1997) a téhož roku na Nový rok dodal: „Chovali jsme se (politicky) jako primusové, povyšovali a poučovali.“

Držiačik na cumle. Na špeciálne ortodontické cumle. Detská výživa z bio zeleniny, špeciálny baby prášok na pranie, baby šampón, mydlo, olej, krém, nosič na dieťa, kreslo pre dieťa (manuálne aj elektrické), parný hrniec aj mixér v jednom, monitor dychu, kočík za 1 000 eur, plienky na tú najdelikátnejšiu pokožku...je to neuveriteľné, čo všetko sa dá dieťaťu kúpiť, a pritom nevidieť, čo potrebuje.

Nemusíte byť rodení optimisti ani flegmatici, aby ste pokojnejšie vnímali napäté situácie a zvládali úzkosť a nervozitu. Dá sa to aj naučiť. Zvládnuť stres pomôže Epiktétos, meditácia, moderná veda, oranžový lak na nechty aj žuvačka.

Milí priatelia, slávnosti sú paráda! Koláčiky, pagáčiky, „rízečky“ a slepačí vývar s domácimi rezancami svietia na pozadí zlomových okamihov v živote človeka. Spomínam si na sestrino prvé sväté prijímanie. Náš gotický kostolík bol načančaný. Ženy ho celé dni zdobili, umývali, leštili. Chrám voňal životom i históriou. Ľudia sem prinášali svoje bôle, radosti i deti na krsty už pred šesťsto rokmi. Aj Turci to tu vypálili, komunisti opľuli. Statočného pána farára Cubínka zabili! Pred kostolom má hrob a je tam aj hrob Jána Hergota, najsilnejšieho štúrovca, ktorý päsťou zabil býka a v meruôsmych rokoch holými rukami uzloval nepriateľom šable.

Je to už vyše roka, čo naši dobrovoľníci odhalili, že sa v nepálskom sirotinci Happy Home deti týrajú a peniaze spreneverujú. Keď sa to prevalilo, bol to šok najvačšieho kalibru. Pre nás, ktorí sme tomu zasvätili svoju dušu aj čas, aj pre vás, ktorí ste posielali peniaze. Na rozdiel od niektorých iných organizácií, ktoré napriek jasným dôkazom radšej strčili hlavu do piesku, aby nemuseli svojim sponzorom nič vysvetľovať a aby neboli označení za klamárov, si náš slovensko-český tím povedal, že to tak nenechá. Bol to tvrdý, rok trvajúci boj.

Ferko má čoskoro osem týždňov. Leží v kuchyni na prenosnom ležadle a pozoruje oranžový plagát s kocúrom, čo visí na stene. Smeje sa, volá naňho, vydáva zvuky ako vtáčik. Pozorujem a neodvažujem sa rušiť. Je to fascinujúce. Len žasnem. Celé dni. Keď mi ho prvýkrát priložili k tvári a prihovorila som sa mu, otvoril jedno oko, zahľadel sa na mňa ako Bud Spencer a predtým, než spustil ďalšiu litániu, započúval sa do môjho hlasu. Odvtedy komunikujeme. Nemôžem od neho odtrhnúť zrak. Mám pocit, že ho poznám dávno. Vždy som si myslela, že mať dieťa je len ťažká drina a lopota. Ako keby nebola drina nahrávať pesničky!

Milí priatelia, za posledné roky som zaregistroval desiatky článkov, ktoré sa začínali múdrosťou: „Nové spoločensko-politické zmeny priniesli nové názorové prúdy i do výskumu danej problematiky...“ a potom autori buď horekovali, že staré časy sú fuč, alebo sa nadchýnali, aké je všetko parádne. Všetci sa opierali o míľnik 1989, poniektorí ho označovali a dodnes označujú za „mýlnik“ od slova mýlka. Nič iné mi z tých článkov neutkvelo. Ja som mal v osemdesiatom deviatom desať rokov. Našou najväčšou vidiecko-detskou revolučnou rebéliou bolo, že keď sme išli po ulici, revali sme ľuďom do gamatkových otvorov v stene. Užívali sme si to.

Kostol sv. Alžbety v Bratislave, známy skôr ako Modrý kostolík, má v slovenskej architektúre osobitné postavenie. Už sto rokov je najpopulárnejším reprezentantom uhorskej secesie na našom území.

V Košiciach sa hralo divadlo v bytoch, prípadne v iných nedivadelných priestoroch. Každé predstavenie sa pritom odohralo vždy len pre dvoch divákov.