Režisér Juraj Nvota hneď po premiére Listov Emilovi v Štúdiu L+S dokrúcal film, ktorý sa teraz bude mesiac strihať, s Radošincami robí záznam hry Polooblačno a na jeseň sa chystá režírovať program SĽUK-u. Hovorí, že roboty sa prepletajú ako korbáčik, ale každú z nich má rád.

Vidím Ukrajinu a pýtam sa, čo sa to deje. Vidím Majdan a naše číhavé vyčkávanie. Kde sa podela energia z roku 1989? Čosi sa bolestne zlomilo. Ekonomická kríza ukázala, aká slabá je u nás zakotvená dôvera v demokratický kapitalizmus, ako si pri viditeľných problémoch s centralistickým Bruselom prestávame uvedomovaťzákladný rozdiel medzi „Bruselom“ a „Moskvou“, medzi západnou a východnou civilizačnou kultúrou, medzi existenciou v západných a východných ekonomických a bezpečnostných štruktúrach a inštitúciách. Ako ľahostajne narábame so slobodou, ktorá je tým najlepším, čo sme v našich dejinách dosiahli.

Keď som bol študentom réžie, chodieval som stopom do Krakova pozrieť si dobré divadlo. Napríklad Z biegiem lat, z biegiem dni. Je to história krakovskej buržoáznej rodiny. Vojny, povstania, zmena režimov, ale rodina zotrváva. Inscenáciu režíroval Andrzej Wajda v Starom divadle. Predstavenie trvalo 6 hodín, začínalo sa o štvrtej popoludní. V nabitej sále som sedel na schodoch a prežíval opojenie, ktoré pokojne preráža konvenciu vnímania času. Publikum, bez ohľadu na vek, bolo tým posolstvom vzrušené. Na ceste domov mi poľskí colníci zhabali malú storočnú Bibliu z antikvariátu. Nedali sa obmäkčiť. Bol hlboký socializmus.

Príliš málo vlád dokáže skrotiť bujnejúci sociálny štát skôr, než udrie katastrofa. V dôsledku toho nakoniec niektorí občania prekonajú ekonomickú obdobu infarktu: čaká ich drsný pokles životnej úrovne. Stanú sa totiž obeťami koncovky neudržateľných programov.

Ulica Infanta y Vapor, osem hodín večer. Lešenie sa ozýva pod váhou robotníkov. Je tu tma, ale dvaja maliari napriek tomu maľujú fasádu domu, zakrývajú špinavý balkón. Času je málo, druhý summit Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC) sa má začať len o niekoľko hodín. Ulice, kadiaľ budú prechádzať prezidentské kolóny, musia byť tip-top, nový asfalt, treba zakryť diery aj chudobu. Reálna Havana sa tiež skryje za iné mesto, špina hromadená po celé dekády bude zakrytá farebným kobercom. Nie nadlho.

F**k the EU! Na YouTube sa objavila nahrávka odpočutého telefonátu s ruským prepisom. Žena, údajne viceministerka zahraničných vecí Victoria Nuland (na obr.), hovorí s mužom, údajne americkým veľvyslancom v Kyjeve. Nulandová argumentuje, že do krízy v Ukrajine by mala zasiahnuť OSN, a značne vulgárne posiela EÚ za to, čo dosiaľ na Ukrajine robí, „niekam“.

Asi to nie je náhoda, že práve v krajine, kde sú celú zimu silné mrazy, sú ľudia totálne namotaní na „dostávku”, čo po rusky znamená donáška tovaru domov. U nás si ľudia obvykle dajú doniesť nadrozmerné spotrebiče alebo nábytok, prípadne pizzu. Tu si ľudia objednajú hocičo. Chleba, mlieko, mrkvu. Plienky. Klobúk. Zvlhčovač vzduchu. Dokonca aj inzertné portály majú dostávku. Predvčerom mi pani v kožuchu priniesla cumeľ. Jeden cumeľ. Už nám doniesli aj akvárium, aj radiátor, ja som zasa predala nespotrebované dojčenské mlieko.

Žaloba za chamtivosť Okresný súd Košice – okolie rozhodol, že poslanec a predseda strany Nová väčšina Daniel Lipšic sa musí ospravedlniť sudcovi a bývalému členovi Súdnej rady Jurajovi Sopoligovi. Podľa rozsudku, ktorý ešte nie je právoplatný, by mu mal Lipšic zaplatiť aj 10-tisíc eur.

Do 4. apríla sa môžu mladí muzikanti prihlásiť na Red Bull Music Academy, ktorá bude v jeseni v Tokiu. Mali by ste to, skúsiť, priatelia.

Slovenskí Maďari majú konečne po 12 rokoch na výber. Ale tie dve alternatívy za veľa nestoja.