Nezávislá hudobná scéna na Slovensku má svoj nepochybný pôvab. Je tu niekoľko kapiel, producentov, spevákov, hiphoperov či DJov s jasným názorom, svojským zvukom, muzikantskou originalitou, no prosto, je čo počúvať a to je dobre.
Slovenskí muzikanti však trpia jednou chronickou chorobou: ich svet ako väzenskú celu ohraničujú kamenné steny vlastného štýlu. To, čo je dnu je OK, to čo je mimo - hoci len vo vedľajšej miestnosti - je totálna blbosť. Jeden mladý tvorca elektronickej hudby mi nedávno so zanietením rozprával, aký nezmyselný je gitarový rock. O niečo starší gitarista zase považuje dídžejov za pseudohudobníkov a sarkasticky poznamenáva, že im stačí vypnúť elektrinu a ich hudba zmizne. Pomerne známy DJ radí všetkých pesničkárov, ktorí sa doprevádzajú na španielke k Nedvědovcom a "kotlíkárom", metalový gitarista sa smeje z tých, čo hrajú folklór. A tak ďalej. Každý uznáva len tých, ktorí sú viac či menej ako on, tých, ktorí majú podobný vkus - a ostatnými v podstate opovrhuje.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.