Pochod stúpencov diktátora Benita Mussoliniho na Rím bol štátnym prevratom, po ktorom sa tento fašistický vodca dostal v Taliansku k moci. Od kráľa Viktora Emanuela III. si vynútil vymenovanie za predsedu vlády.

Newyorská umelecká scéna by bez neho nebola tým, čím bola. Philip Johnson, autor presláveného Skleného domu, bol však aj prívržencom nacizmu. Ako sa dá dnes vyrovnať s odkazom takýchto osobností?

Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň spomienky na zosnulých. V katolíckej cirkvi je množstvo mužov a žien, ktorí boli riadne vyhlásení za svätých.

Katolícka cirkev si v utorok pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých svätých. Na stredu 2. novembra pripadá Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky.

Výraz „kultúrna vojna“ sa u nás zabýval ako súčasť slovníka opisujúceho konflikty v našej neskoro modernej spoločnosti. Zväčša vyjadruje postoje stúpencov strán konfliktu. Tieto postoje môžu odhaliť hlbšie a dlhodobejšie prítomné vzorce myslenia a správania.

Desať rokov po svojom odvolaní a rok po návšteve pápeža hovorí biskup Róbert Bezák otvorene o pozadí jeho vytlačenia zo slovenskej katolíckej cirkvi, kde „nezapadol“ medzi ostatných biskupov, úlohe emeritného arcibiskupa Jána Sokola v celej kauze a budúcnosti, na ktorú sa pripravuje.

Rakva s telesnými ostatkami kardinála Jozefa Tomka bude vystavená aj v Bratislave, a to v piatok a sobotu (12. a 13. 8.).

Pápež František sa osobne zúčastní na poslednej rozlúčke so zosnulým slovenským kardinálom Jozefom Tomkom a bude viesť záverečný rozlúčkový obrad. TASR o tom v utorok informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS).

V byte zosnulého slovenského kardinála Jozefa Tomka v Ríme sa v utorok ráno konali modlitby pri otvorenej rakve, ktoré viedol pápežský ceremoniár Ján Dubina.

„No teraz rakovina smútku pohltí môj púčik / Vyženie prirodzenú krásu z jeho líc / Navonok nechá len prázdny ducha tieň, / Tak mdlý a úbohý, ako vzhľad chorých maláriou!“ Constance v Kráľovi Jánovi, 3.4.87-90, W. Shakespeare