„Extrémizmus nie je príčina, ale dôsledok. Pred budúcoročnými parlamentnými voľbami nás čaká zápas o charakter sociálne spravodlivého štátu a jeho inštitúcií,“ hovorí bývalá premiérka SR Iveta Radičová. V čom podľa nej zlyhali súčasní politici a ako vidí budúcnosť Európskej únie a Slovenska v nej?

Po diskusii medzi ochranármi a lesníkmi v Šenkviciach sa spustila vlna inšpekcií súvisiacich s vojenskými a štátnymi lesmi, ktoré viedli k zrušeniu celoplošného striekania lesov v oblastiach, kde je premnožená mníška veľkohlavá.

Latinčina je mŕtvy jazyk, no len pre tých, ktorí ju buď nepoužívajú, alebo k nej nemajú nijaký vzťah. Pre nás, ktorí latinčinu aspoň laicky milujeme pre jej nonšalantné gramatické

Dejiny písané pre deti sú vždy lakmusovým papierikom toho, ako naši historici a učitelia dejepisu uvažujú o našej histórii. Na jednej strane je dobré sprístupňovať ju deťom, na druhej tým do nich môžeme zasievať niektoré stereotypné predstavy. A tie sa v nich usadia nadlho.

Sociálne siete – zdieľame na nich svoje každodenné životy. Od rannej kávy cez rodinné oslavy až po statusy o filmoch, knihách, hudbe či spoločenskom dianí. Čoraz viac ľudí to berie ako prirodzenosť, žijeme vo virtuálnom svete. Neraz sa k ľuďom ani nedá byť bližšie, dostalo sa to aj do politiky.

O hlase Slovenska v eurovoľbách, o tom, aká budúcnosť čaká Európsku úniu a takisto o tom, či sme na ňu pripravení, sme sa rozprávali s expremiérkou Ivetou Radičovou, politológom Jozefom Bátorom, novinárkou Zuzanou Gabrižovou a politickou radkyňou v Európskom parlamente Karolínou Koščovou Stach.

Máme za sebou dôležité voľby, ktorých výsledky nastavili zrkadlo Slovensku aj Európe. Kto sú víťazi a kto porazení? Populistom a nacionalistom sa darilo a bodovali, no Brusel neovládnu. Naďalej mu dominujú proeurópske strany. Aké sú dobré a zlé správy z eurovolieb a čo rozhodne o budúcnosti EÚ?

Čo s ním urobila funkcia? Ako presadzuje Plán Bratislava? Prečo je kontrolórom mesta človek Smeru? Bude parkovacia politika efektívna? Čo bude so zimným štadiónom?

Voľby do Európskeho parlamentu v Česku, Maďarsku a Poľsku jasne vyhrali tamojšie vládne strany. Spájajú ich protiimigračné postoje aj kritika Bruselu, no v Európskom parlamente na nich čaká rozdielna budúcnosť. Neisté je aj spájanie sa Budapešti či Varšavy s európskymi nacionalistami a populistami.

Po dvadsiatich rokoch existencie Smeru tu je prvý otvorený prejav nespokojnosti straníckych štruktúr. Stranu má podľa nich viesť do volieb Pellegrini.