Náš seriál o bytovom safari pokračuje v intímnejších bytových priestoroch. Ak ste doteraz žili v presvedčení, že vaše izbietky sú oázou pokoja a bezpečia, po prečítaní nasledujúcich riadkov túto ilúziu navždy stratíte.

Po okupácii odišiel do Izraela, po roku sa však vrátil. Po podpise Charty 77 emigroval druhýkrát: dnes žije Gabriel Levický v New Yorku, kde sa živí ako turistický sprievodca a píše básne.

Pomaly sa lúčim so štvrťou, v ktorej som žila takmer dvadsať rokov. Chodím po uliciach, dumám o tom, ako sa za celý ten čas zmenila, a aj keď je nočný život v nej občas vyšinutý a teším sa na život v pokojnejšej štvrti, nedokážem sa odpútať z tohto jej „bordelu“ bez ľútosti. Vždy ma dojímala atmosféra staníc a táto podstaničná „holka“, so svojskou atmosférou malého bratislavského Žižkova okolo budovy YMCA, bola čímsi vysnívaným. Ako keď v jednej poviedke chlapec ušiel k cirkusu a býval v skutočnej maringotke.

Už mesiac žijem Apolloniom Rhodským, potrebujem sa naučiť naspamäť aspoň zopár veršov. Niežeby som musel, chcem. Argonautika je úžasná, fascinujúca, veľkolepá, majestátna, jeden z pilierov európskej literatúry, číta sa takmer dvetisíc tristo rokov. Príbeh Iásonovej výpravy za zlatým rúnom a jeho vzťah s Médeiou pozná každý, poznali ho už aj Homér, Hesiodos, Aischylos, Sofokles a vôbec, poznala ho celá Antika, avšak Apollóniova verzia je prvá, ktorá sa dochovala komplet.

Ľudia sa menia. Nie len sami od seba. Sme to, čo robíme, čo žijeme, kam patríme. Darmo mi môže najlepšia kamarátka, ktorú poznám od detstva a ktorá sa presťahovala do solídnej rakúskej dedinky, rozprávať o strašnom škreku strák, ktoré ich budia z košatej koruny stromu za oknom, keď žijem na prízemí v centre, na okolí sú tri hudobné kluby a budia ma bitky, nájazdy skínov a opilci všeobecne. Alebo skôr – už ma ani nebudia.

Peter Boone a Simon Johnson, dvaja bývalí hlavní ekonómovia Medzinárodného menového fondu, pred rokom varovali, že po „európskej kríze príde ešte devastujúcejšia kríza, ktorá sa pravdepodobne začne v Japonsku“.

Za komunizmu sme žili v prefízlovanom svete. Pred prvými slobodnými voľbami v roku 1990 sa v bývalom Československu uskutočnil pokus o vytlačenie donášačov z verejného života zákonom.

Teória relativity, teória gravitácie, 21 noktúrn, Hľadanie strateného času, Peter Pan, 1984, E.T. mimozemšťan, Google, Harry Potter, Apple. Bez introvertov by bol svet aj o tieto veci chudobnejší. Ako sa im žije vo svete, ktorý miluje extrovertov?

Pýtam sa sám seba, čo nás robí ľuďmi. Jedna odpoveď na mňa hneď vyskočí, nie je to jediná odpoveď, aj keď otázka ju sama podnecuje. Ľuďmi nás robí to, že si kladieme otázky. Všetky zvieratá majú záujmy, inštinkty a vnímanie. Všetky zvieratá majú nejakú rámcovú predstavu o svete, v ktorom žijú. Ale len my si o svojom prostredí kladieme otázky. Len my odmietame byť definovaní svetom, v ktorom žijeme, a namiesto toho sa snažíme definovať náš druh a našu prirodzenosť.

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.