Už pri prvom listovaní v objemnej, bezmála 400-stranovej knihe a po prezretí jej rozsahovo skromných rámcových častí (obsah, krátky úvod i krátka edičná poznámka a ešte kratší text s názvom „Ešte raz sondy“, i nenápadne vložené slovo – meno „Alte“ na úplnom začiatku knihy) máme dojem, že ony (tie rámcové časti) musia „podopierať“ to veľké množstvo textov o slovenskej literatúre, prevažne o próze.

Peter Zajac, jeden zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu, má 80 rokov. O jeho význame pre Slovensko napísalo 15 rôznorodých osobností.

„Ponevač obžalovaný Juro Jánošík zavrhnuvše prikázaní jak boské tak též zákon krajinský predo dvema rokmy dal sa na zbojstvo a vudcem nebo hejtmanem takovým sa učinil.... Protož pro takové veliké a zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na lavém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“

Vlada Popoviča som prvý raz v živote možno videl na predstavení Fikariho a Pogorielovových žiakov zo ŠUP. Videl aj nevidel. Hrali Bottovu Smrť Jánošíkovu s plošnými bábkami, ktoré v ich rukách ožili. Keď skončili, vyšli s bábkami pred scénu a stal som sa svedkom premeny drevenej dvojrozmernej preglejky na tieňovú trojrozmernú imagináciu.​

Peter Chalupa vedie vydavateľstvo Petrus a vydáva jedny z najkrajších kníh na Slovensku. Každá jeho kniha je umeleckým dielom. Obsahovo aj graficky. Tá ostatná oslavuje priateľstvo mužského sveta. Je to dobrá kniha? Nie. Je perfektná!

Sedemnásteho mája 1971 píše Dežo Ursiny v liste Eve Rosenbaumovej: „S tým Mitanom to je úplne jasné.“ Bolo to práve naopak, všetko sa na dlhé roky zahmlievalo.

27 signatárov výzvy na kandidatúru Františka Mikloška podpísalo vyhlásenie, ako sa rozhodnú v druhom kole.

Prinášame vám vyhlásenie slovenských osobností v plnom zneni.

Ktorá pôvodná slovenská kniha a ktorá cudzojazyčná kniha preložená do slovenčiny alebo češtiny vás v tomto roku najviac zaujala? – pýtali sme sa osobností a zložili pre vás mozaiku toho najzaujímavejšieho, čo sa tento rok na našom knižnom trhu objavilo.

Dubček preňho hrdinom nie je. Báseň doňho nečakane vojde a potom je ňou posadnutý. Z umenia má najväčšiu radosť. O poézii, komunizme a živote hovoríme s básnikom a spisovateľom Rudolfom Dobiášom.