Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať? Fotografujem ľudí na rôznych miestach Slovenska. Každý, koho oslovím, dostane svoju fotku hneď vytlačenú a napíše mi krátky odkaz – čokoľvek, čo nosí v sebe. Môže to byť spomienka, pocit, názor, niečo, čo mu alebo jej leží na srdci. Takto vzniká zbierka portrétov a výpovedí, ktorá ukazuje, čo prežívame ako spoločnosť. Nie cez štatistiky a analýzy, ale cez konkrétnych ľudí a ich pohľady na svet okolo. Tento projekt robím v čase, keď sa Slovensko ocitá na križovatke. Politika sa vychyľuje smerom, ktorý mnohým naháňa obavy. Chodím na protesty, pozorujem ľudí, počúvam ich. Cítim napätie, ale aj nádej. Chcem pochopiť, čo prežívame – a zachytiť to. Nie ako komentár, ale ako obraz. Ako otázku, ktorú kladiem každému – aj sebe: Ako sa máš, Slovensko?

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať?

Projekt Ako sa máš, Slovensko? je vizuálnym a osobným svedectvom, ktorý kombinuje fotografické portréty s výpoveďami ľudí žijúcich na Slovensku.

Záver cesty po Amerike patril Arizone, Nevade a Kalifornii. Videl a zažil som ich takto.

Route 66 je už miestami vyradená z prevádzky, ale cesta naprieč Amerikou je stále výnimočná. Takto som ju videl od Saint Louis po Monument Valley.

Moja cesta po USA sa začala týždňom v Chicagu. Zažil som ho takto:

Rád cestujem a fotím dovolenkové destinácie už od roku 2017. Začal som projektom „Dovolenka doma“, cestovaním po Slovensku. Ďalej som rozšíril svoje horizonty o európske destinácie v rámci projektu „Balkánska dovolenka“, na ktorom momentálne pracujem. V roku 2023 sme s mojím kamarátom Borisom Némethom navštívili Albánsko. Pozrite si fotografie z rezortov a pláží, ktoré sme navštívili. Možno sa toto leto inšpirujete. Dovolenke zdar!

Iniciatíva Nestrať svoj hlas úspešne vypravila o 12:30 z Prahy vlak, ktorý je primárne určený pre študentov. Jeho cieľom je bezplatne dopraviť ľudí, ktorí študujú v Česku, z Prahy a Brna na sobotňajšie parlamentné voľby.

Mnohí hoviria, že na Pohodu chodia hlavne kvôli ľuďom a je to pravda, bez ľudí by žiaden festival nemal zmysel. Boris sa tento rok zameral na fotenie tých, ktorí tento ostrov radosti vytvárajú zo strany hľadiska.

Bezprecedentná vražda pred piatimi rokmi vyvolala reakciu v podobe plných námestí, ktoré sľubovali zmenu spoločnosti. Tá sa však očividne prepadla ešte hlbšie. Havlova charakteristika atmosféry v spoločnosti „blbá nálada“ je pre dnešné Slovensko nemiestnym eufemizmom. Tá nálada je skrátka... veď viete. Sú komentátori, ktorí to vedia opísať výstižnejšie (temnejšie) a bojím sa, že ich vízie nie sú úplne nereálne. Ale nemôžeme to vzdať. Aj o tom bol míting „5 rokov bez Jána a Martiny,“ ktorý zdokumentoval Boris Németh. Vzdali to tí, ktorí sa pričinili o to, že sme mohli dýchať vzduch slobody za SNP, v Treťom odboji, v roku 1989? Vzdávajú to Ukrajinci, ktorým zabíjajú deti a rodičov? Každé steblo trávy vytvára kyslík. Každá zápalka môže prispieť k jasnému ohňu. Budúcnosť je ešte stále v našich rukách.