Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

.veda
.týždeň

Jakabovič, Tkáč a Tatry

.časopis .veda 06.06.2010

Podľa inzerátu (nielen) v našom časopise nastupuje nová éra Tatier, ktorá môže byť aj vaším úspechom. Ak si kúpite akcie spoločnosti TMR, stanete sa vraj spoluvlastníkom našich hôr. Tento inzerát sa pravdepodobne stane základom nezamýšľaného, ale zaujímavého experimentu.

Galileo Galilei a mesačná krajina

Galileo Galilei a mesačná krajina

.martin Mojžiš .časopis .veda 31.05.2010

V roku 1609 došlo k jednému z najväčších obratov v dejinách ľudského poznania. Galileo Galilei sa pozrel ďalekohľadom na Mesiac a uvedomil si, že tam vidí krajinu. Navždy tým zmenil naše predstavy o vesmíre.

.týždeň

Výpočet

.časopis .veda 23.05.2010

V hlavnom texte sme hovorili o tom, ako Victor Weisskopf vypočítal výšku hôr. Pozrime sa teraz trochu bližšie na tento výpočet.

.týždeň

Victor Weisskopf a výška hôr

.časopis .veda 23.05.2010

V jednom zo svojich článkov rozoberal Victor Weisskopf, riaditeľ CERN-u v rokoch 1961-65 vzťah výšky hôr a veľkosti vodnej kvapky. Prečo sa atómový, jadrový a časticový fyzik venoval takýmto témam? Pretože úzko súvisia s atómovou fyzikou. Tak ako, nakoniec, takmer všetko.

.týždeň

Albert Einstein a meandre riek

.časopis .veda 16.05.2010

V roku 1926, dvadsať rokov po vytvorení špeciálnej a desať rokov po vytvorení všeobecnej teórie relativity, napísal Albert Einstein článok o tvorbe riečnych meandrov. Článok mal len štyri strany a neobsahoval ani jednu rovnicu. V podstate by mohol vyjsť aj v .týždni.

.týždeň

Harlen Bretz a stopy potopy

.časopis .veda 09.05.2010

S krajinou sa dajú robiť rôzne veci. Dá sa, napríklad, maľovať alebo fotografovať, dá sa ňou kochať, dá sa o nej rozmýšľať. A rozmýšľanie o krajine môže byť rovnako vzrušujúce ako krajina samotná.

.týždeň

Dve otázky

.časopis .veda 03.05.2010

.otázka z minulého týždňa: Na obrázku je slávna matematická úloha, nazývaná Lloydova pätnástka. Ide v nej o to, ako dostať očíslované štvorčeky presúvaním (bez ich vyberania zo škatuľky, znázornenej sivým štvorčekom) do správneho poradia (t.j. do poradia, v ktorom nie je 15 pred 14). Lloyd si bol istý, že úloha sa nedá vyriešiť, pretože to vedel matematicky presne dokázať. Ako sa dá niečo také dokázať?