Weisskopf vychádzal z predpokladu, že pri klesaní hory sa zmena jej potenciálnej energie využije na roztopenie podložia. Celý pokles si predstavil v podstate ako premenu určitého množstva tuhej horniny na vrchole na rovnaké množstvo roztavenej horniny v podloží. Koľko energie treba na roztopenie jedného kilogramu kremeňa, ktorý je najbežnejšou horninou zemskej kôry? Asi 250 kilojoulov. (Poznámka pre znalcov: Takéto je merné skupenské teplo topenia kremeňa a Weisskopf rozumne a vtipne zobral práve túto veličinu za základ svojho odhadu. O uvedenej hodnote ďalej ukázal, že je to naozaj to, čo očakávame na základe našich znalostí energií na úrovni atómov a molekúl.)
A o koľko sa zníži potenciálna energia hory pri jej poklese? To závisí od jej výšky. Ako sme už povedali, pokles hory si môžeme predstaviť ako prenesenie materiálu z jej vrcholu na jej úpätie. A ak si pripomenieme vzorček pre potenciálnu energiu E=m.g.h, tak vidíme, že pri prenesení jedného kilogramu kremeňa z výšky h získame energiu 10 joulov na každý meter (desať preto, lebo hodnota gravitačného zrýchlenia je 10 m/s2). Čiže na získanie 250 kilojoulov potrebujeme výšku 25 kilometrov. Toto je Weisskopfov horný odhad pre výšku hôr na Zemi.
A o koľko sa zníži potenciálna energia hory pri jej poklese? To závisí od jej výšky. Ako sme už povedali, pokles hory si môžeme predstaviť ako prenesenie materiálu z jej vrcholu na jej úpätie. A ak si pripomenieme vzorček pre potenciálnu energiu E=m.g.h, tak vidíme, že pri prenesení jedného kilogramu kremeňa z výšky h získame energiu 10 joulov na každý meter (desať preto, lebo hodnota gravitačného zrýchlenia je 10 m/s2). Čiže na získanie 250 kilojoulov potrebujeme výšku 25 kilometrov. Toto je Weisskopfov horný odhad pre výšku hôr na Zemi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.