Juraj Petrovič: Kyslík

.juraj Petrovič .veda .veda 28.08.2021

V minulom článku sme sa venovali najrozšírenejšiemu plynu na Zemi. V tom dnešnom sa budeme venovať najrozšírenejšiemu prvku. Vo vzduchu je ho síce približne len 21 percent, v zemskej kôre je ho však najviac zo všetkých prvkov. Plyn, bez ktorého by väčšina organizmov nedokázala žiť. Plyn, ktorý nám umožnil stavať mrakodrapy a ktorý nám umožnil lietať ku hviezdam.

Juraj Petrovič: Dusík

.juraj Petrovič .veda .veda 22.08.2021

Po plynoch, ktorých je najviac vo vesmíre, ale veľmi málo na Zemi, sa dostávame k plynu, ktorého je na Zemi najviac. Dýchame ho, a pritom s nami nijako nereaguje. Napriek tomu, že ako plyn je inertný, tvorí zlúčeniny, z ktorých sa skladá naše telo. A ďalšie, bez ktorých by ľudstvo umrelo od hladu.

Juraj Petrovič: Hélium

.juraj Petrovič .veda .veda 15.08.2021

Pri héliu napadnú väčšine z nás balóny alebo káčerovské hlasy pri speve s héliom. V skutočnosti je to ale jeden z najrozšírenejších prvkov vo vesmíre a okrem iného – zachraňuje životy.

Juraj Petrovič: Vodík

.juraj Petrovič .veda .veda 08.08.2021

V súvislosti s pandémiou si všeobecnú pozornosť získal kyslík: medicinálny plyn, ktorý pacientom s covidom pomáhal zabezpečiť životné funkcie. Kyslík je len jeden z mnohých plynov, ktoré sa komerčne vyrábajú a distribuujú a zároveň je základom života na Zemi. V tejto sérii si povieme viac o šiestich plynoch, ktoré sú pre nás ako pre organizmy, ako aj pre spoločnosť dôležité.

Dážď rakiet nad Izraelom zastavuje železná kupola. Brilantný technický systém rieši príznaky problému, ale nie príčiny

.juraj Petrovič .svet .veda 22.05.2021

Hamas, Hizballáh a ďalšie teroristické organizácie odpaľujú na územie Izraela rakety krátkeho doletu už dlhé roky. Od roku 2011 sa im však postupne čoraz menej darilo. To, čo sa ešte v začiatkom 90. rokov považovalo za nemožné, sa stalo skutočnosťou. Raketový „dáždnik“, alebo Iron Dome (v preklade železná kupola), likviduje väčšinu rakiet smerujúcich na obývané alebo strategické ciele.

Vesmír plný vesmírov: Je náš vesmír jediný alebo len jeden z mnohých?

.juraj Tekel .veda .veda 13.03.2021

Teória superstrún sa začína veľmi skromným predpokladom. Namiesto bodových elementárnych častíc zoberie za svoje základné objekty jednorozmerné struny a študuje ich správanie. A tento predpoklad nás dostane oveľa ďalej, ako by sme na začiatku očakávali.

Je vesmír hologram?

.samuel Kováčik .veda .veda 06.03.2021

Čierne diery si predošlé storočie zažili svoje. Keď sa objavili ako dôsledok Einsteinovej teórie gravitácie, ľudia ich nebrali veľmi vážne. Postupne sa však hromadili dôkazy z pozorovaní vesmíru aj z výpočtov teoretikov, že by predsa len mohli existovať.

Čo nám priniesli superstruny? Nikto nevie s istotou povedať, či nás zavedú k vytúženej teórii všetkého

.imperial College London .fridrich Valach .veda .veda 27.02.2021

Približne pred päťdesiatimi rokmi to vo fyzike začínalo vrieť. Poznali sme teóriu, ktorou sme boli schopní popísať všetky tri interakcie známe z mikrosveta – elektromagnetickú i takzvanú slabú a silnú. Rovnice popisujúce štvrtú interakciu, gravitáciu, boli vtedy známe už niekoľko desaťročí.

Isaac Asimov – Vedec píšuci sci-fi na plný úväzok

.daniel Hevier ml. .spoločnosť .veda 20.02.2021

Výzorom viac pripomínal kapitána Achaba, ktorý sa stretol pri diskusii o vede s Doktorom Jekyllom. Viktoriánsky spisovateľský zjav a iskra v pohľade vizionára a pútavého rozprávača. Prihlási sa niekto, kto čítal celé rozsiahle dielo Isaaca Asimova, ktorý sa narodil pred sto rokmi?

Veda Martina Mojžiša: Ten, čo sa príliš vrtí

.martin Mojžiš .veda .veda 06.02.2021

Elementárne častice majú jednu zaujímavú vlastnosť. Volá sa spin a do istej miery zodpovedá vrteniu sa okolo vlastnej osi. Jedna z elementárnych častíc sa nevrtí vôbec, iné sa vrtia trochu, ďalšie trochu viac. A nakoniec je tu jedna, ktorá sa vrtí príliš. Fyzici z nej idú zošedivieť.