Takmer každý z nás pozná ten tichý hlas, pomocou ktorého komunikujeme v našej mysli. Pre niektorých ľudí je tento „vnútorný hlas“ jediným nástrojom komunikácie nielen so sebou, ale aj so svetom.

Už je to 125 rokov, čo Thomas Alva Edison predstavil svoj fonograf. Zariadenie na záznam a reprodukciu zvuku, ktoré po prvýkrát umožnilo vypočuť si hovorené slovo či hudbu neskôr, ako zazneli. Jeden zo strojov času bol na svete.

Prvé, čo nám napadne pri mene Einstein, sú zložité rovnice, fascinujúca teória relativity a k tomu všetkému geniálny, a teda pre drvivú väčšinu z nás nedostižný mozog. Ale genialita Alberta Einsteina mala trochu iný základ.

V relácii .pod lampou o Albertovi Einsteinovi si môžete pozrieť alebo prečítať o jeho objavoch na poli teoretickej fyziky. Čo ale jeho objavy priniesli v praktickom živote? Niežeby bol pri každom teoretickom výskume takýto prínos nevyhnutný alebo viditeľný, niektoré Einsteinove teórie ale taký efekt mali.

Medicína a farmaceutický priemysel sa za posledné storočie posunuli míľovými krokmi, no vývoj nových terapeutík nepokryl všetky ochorenia rovnako.

O tom, ako oceľ umožnila vznik a stavbu mrakodrapov v Amerike a neskôr aj inde vo svete, sme už písali. Samotná oceľ by ale staviteľom bola málo platná bez ešte jedného vynálezu. Ak by totiž neexistoval spôsob, ako ľudí dopraviť bez námahy do vyšších poschodí, mrakodrapy by nemali šancu. Pomohol im vynález, ktorý ako prvému napadol ešte Archimedovi.

V relácii .pod lampou sa Štefan Hríb s Martinom Mojžišom rozprávali o výskume velikána fyziky Maxa Plancka. Ten prišiel s významnými objavmi a teóriami, ktoré zásadným spôsobom viedli k zmenám nášho chápania fungovania sveta okolo nás. Mohli by sme sa ale opýtať, čo z toho my ľudia okrem poznania máme?

Rok 2021 bol pre mnoho biotechnologických spoločností relatívne výnimočným obdobím, no s pomaly sa blížiacim koncom roka 2022 možno skonštatovať, že tento rok bol pre biotechnologický priemysel viac-menej zlým snom.

Pred 17 rokmi sme .pod lampou skúsili diskutovať dve hodiny o takzvanej ťažkej fyzike. A hoci to bol trochu risk, napokon z toho bola ocenená diskusia roka. Lebo svet, ktorý pán Einstein začiatkom 20. storočia odkryl, je fascinujúci.

Bunkové terapie predstavujú jeden z najmodernejších druhov terapie s potenciálom vyliečiť pacientov z ochorení od rakoviny cez dedičné ochorenia až po poruchy imunitného systému. Vývoj týchto liečiv však nie je vôbec jednoduchý a biotechnologické spoločnosti by si mali pamätať, že nie každý dobrý nápad zaručene funguje a menej je niekedy viac.