Veľká noc je za nami a my už zase môžeme hrešiť ako posadnutí. A nielen my, aj celý svet je znova jedna veľká fašiangová natriasačka. Akurát tá veselosť sa kdesi vytratila.

Teda presnejšie, kultúrnou tematikou sa budú zaoberať všetky tri, ale prvé dva budú o nekultúre najhrubšieho zrna: kultúrne inštitúcie dohárajú a táto horda ešte oblieva pahrebu močovkou.

Keď už človeka nebaví sledovať, čo sa deje vo svete, môže si pozrieť film alebo seriál. A opäť sa dozvie čosi o svete. A to aj z kŕčovitých, aj z nápaditých filmov a seriálov.

To, že sa svet bláznil, je úplne výstižné konštatovanie. Domnelé prejavy bláznivosti však môžu byť v niektorých prípadoch (Fico) celkom obyčajná vypočítavosť, lebo voličská posila to má rada. V Rusku má šialenstvo vo veciach verejných dlhú tradíciu, v USA je to premiéra.

Masívne spochybňovanie férovosti volieb je najpriamejší útok na demokraciu. Ak voliči prestanú dôverovať volebnému systému, stratia motiváciu chodiť k voľbám.

Nemáme sa čoho obávať. Naše voľby, právny štát a svetová bezpečnosť sú v rukách pedagógov takého kalibru, že nám, bežným smrteľníkom, nemusia ich rozhodnutia dávať žiadny zmysel.

Slovenská verejnosť sa od masovej dojímavej solidarity s napadnutou Ukrajinou posunula k strachu najmä o seba. Kto nás takto zlomil? Sme už teraz guberniou Ruska?

Marco Rubio rozohráva svoj latinský šarm, Epsteinov škandál demoralizuje, medzi Dunajom a Tatrami máme svoje ilúzie. A Ukrajinci zatiaľ... Kto si spomenie?

Keďže sa v .týždni starám o kultúru, rozhodol som sa, že sa jej budem venovať v tomto sumáre týždňa. Ale vidíte, aj tak som sa politike nevyhol. Lebo vnímaví tvorcovia sa jej vyhnúť nemôžu.

Epsteinove spisy plnia titulky a prajmtajmy médií. Bolo naozaj veľa veľa ľudí, ktorí boli zapletení do aktivít tohto netvora. Čiže je logické, že hrá hlavnú úlohu aj v novom .týždni Mareka Bartonka.