Donald Trump je neuveriteľný. Môžete si doplniť, čo chcete, ale neuveriteľný vskutku je, lebo aj keď ho poznáme, stále žasneme nad tým čo prinesie, povie, urobí.

Veľká noc je za nami a my už zase môžeme hrešiť ako posadnutí. A nielen my, aj celý svet je znova jedna veľká fašiangová natriasačka. Akurát tá veselosť sa kdesi vytratila.

Teda presnejšie, kultúrnou tematikou sa budú zaoberať všetky tri, ale prvé dva budú o nekultúre najhrubšieho zrna: kultúrne inštitúcie dohárajú a táto horda ešte oblieva pahrebu močovkou.

Keď už človeka nebaví sledovať, čo sa deje vo svete, môže si pozrieť film alebo seriál. A opäť sa dozvie čosi o svete. A to aj z kŕčovitých, aj z nápaditých filmov a seriálov.

To, že sa svet bláznil, je úplne výstižné konštatovanie. Domnelé prejavy bláznivosti však môžu byť v niektorých prípadoch (Fico) celkom obyčajná vypočítavosť, lebo voličská posila to má rada. V Rusku má šialenstvo vo veciach verejných dlhú tradíciu, v USA je to premiéra.

Masívne spochybňovanie férovosti volieb je najpriamejší útok na demokraciu. Ak voliči prestanú dôverovať volebnému systému, stratia motiváciu chodiť k voľbám.

Nemáme sa čoho obávať. Naše voľby, právny štát a svetová bezpečnosť sú v rukách pedagógov takého kalibru, že nám, bežným smrteľníkom, nemusia ich rozhodnutia dávať žiadny zmysel.

Slovenská verejnosť sa od masovej dojímavej solidarity s napadnutou Ukrajinou posunula k strachu najmä o seba. Kto nás takto zlomil? Sme už teraz guberniou Ruska?

Marco Rubio rozohráva svoj latinský šarm, Epsteinov škandál demoralizuje, medzi Dunajom a Tatrami máme svoje ilúzie. A Ukrajinci zatiaľ... Kto si spomenie?

Keďže sa v .týždni starám o kultúru, rozhodol som sa, že sa jej budem venovať v tomto sumáre týždňa. Ale vidíte, aj tak som sa politike nevyhol. Lebo vnímaví tvorcovia sa jej vyhnúť nemôžu.