Tri správy o tom, čo priniesol týždeň: Jedna tragikomická, jedna pozitívna a jedna zábavná.

V meniacom sa svete sa aj obranné doktríny menia. Jadrové zbrane už nie sú tabu tam, kde dlho boli. Čo nás ešte čaká?

Neradostný je pohľad na školstvo naše svojstojné. Kamkoľvek oko zablúdi, hneď vidí, že zablúdilo.

Naša vláda často robí veci urýchlene, netransparentne a nekvalitne. Málokedy sa im však podarí zlyhať na všetkých týchto troch úrovniach súčasne. A tak sa výstavba prešovskej nemocnice stáva dokonalým symbolom štvrtej ficovlády.

Polovicu týždňa som strávil v Poľsku, v liečivej odluke od slovenských reálií. Až som si povedal, že by som to takto chcel navždy. Ale to sa dlhodobo nedá, kal sa vyvalí a človek musí zapnúť sebaobranné mechanizmy. A popritom som si v mojej bubline všimol obnovený záujem o puntíkatý hudobný fenomén, o ktorom som sa už dlhšie chystal napísať.

Keď zažíva ťažké časy totalita, sú to zvyčajne jej posledné. No keď zažíva ťažké časy slobodná krajina, máva ešte priestor na druhý dych.

Nemecký kancelár, britský kráľ, pápež: Ako hovoria s prezidentom USA? Práca to veru nie je ľahká. Ak má priniesť výsledky, treba jasne identifikovať aspoň tri veci: vlastné záujmy, spoločné záujmy a skutočnú príčinu sporu. To sa týka mocností svetských aj duchovných. A nezabudnime, že popri Berlíne, Bruseli, Londýne, Washingtone či Ríme je tu napríklad aj Teherán.

Aj som si hovoril, že tomu ministerstvu rozvratu kultúry nejako dochádza dych, lebo už nás pár dní ničím nenaštvali, ale potom som si spomenul, že sa nedávno doslova pokútne infiltrovali na pôdu VŠMU. Našťastie nás rozjarili výkony neskutočných maratóncov – a to mám k športu dosť vlažný vzťah. Horúci vzťah mám k hudbe, a tam som bol zasa schladený.

Žijeme v dobe takzvanej transakčnej politiky. Ľudovo povedané – niečo za niečo. Čo ale s politikmi, ktorí chcú stále niečo za nič? Napríklad hlasy voličov, ktorými potom hlboko pohŕdajú? Za všetkých, tu sú tri príklady.

Donald Trump je neuveriteľný. Môžete si doplniť, čo chcete, ale neuveriteľný vskutku je, lebo aj keď ho poznáme, stále žasneme nad tým čo prinesie, povie, urobí.