Podivuhodný triumf Schwarzenberga

.pavel Kosatík .časopis .téma 20.01.2013

Prezidentské volby v České republice patrně vyhraje Karel Schwarzenberg. Jeví se jako větší demokrat než Miloš Zeman a kromě jiného slibuje ukončit husitsky antievropský Klausův experiment, potud je to dobrá zpráva.

Kto na Hrad?

.jozef Majchrák .časopis .téma 20.01.2013

Česi si prvýkrát volia prezidenta priamo. Vyrovnaný súboj dvoch politicky „ťažkých váh“ je tým najzaujímavejším z možných. Polarizuje národ na pravicu a ľavicu, na veľké mestá a zvyšok krajiny, na muža minulosti s tieňom Šloufa a muža prítomnosti s tieňom Kalouska. Aký prezident by bol Karel Schwarzenberg? A aký Miloš Zeman?

Jeden sa vzoprel, druhý neuškodil, o treťom škoda reči

.časopis .téma 12.01.2013

Mojím životom prešlo osem prezidentov: Gottwald, Zápotocký, Svoboda, Husák, Havel, Kováč, Schuster a Gašparovič. Vlastne ich bolo deväť. Tým deviatym bola takzvaná kolektívna hlava štátu. V nej sa však koncentrovala vôľa jediného muža - Vladimíra Mečiara, ktorý bol v tom čase premiérom a tejto „hlave" predsedal.

Čakanie na Godota?

.jaroslav Daniška .časopis .téma 12.01.2013

Ako by mal vlastne vyzerať dobrý prezident? Po skúsenostiach s Ivanom Gašparovičom, ale aj so započatou tradíciou priamo i nepriamo zvolených slovenských prezidentov, sa zdá, že najskôr treba obhájiť samotnú otázku.

Morálne na dne

.martin Hanus .časopis .téma 12.01.2013

Ivan Gašparovič sa mohol zapísať do pamäti ako dosiaľ najnevýraznejší slovenský prezident. Napokon sa stal karikatúrou toho najhoršieho, čo sa v slovenskej politike nachádza – je to síce v jeho kariére prekvapivý, no plne zaslúžený zvrat.

Nie som tu na to, aby som robil cenzúru

.marek Vagovič .časopis .téma 06.01.2013

Hovorí, že knihy o slovenskom štáte, ktoré napísali historici ÚPN, sú objektívne. Nechápe, prečo mu vyčítajú, že zamestnal Jána Bobáka. „Ján Langoš predsa zakladal tento ústav s bývalými komunistami,” tvrdí predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.

Od Langoša kam?

.marek Vagovič .časopis .téma 06.01.2013

Môžete mať dobre poskladaný tím, bez charizmatického lídra však často nič nedosiahnete. Ivan Petranský nie je formát Jána Langoša: napriek tomu mohol mať ÚPN pod jeho vedením oveľa lepší kredit.

Šťastný národ s blbou náladou

.vladimír Palko .časopis .téma 16.12.2012

Keď porovnáme vývoj Slovenska v 20. storočí s vývojom niektorých významných európskych národov, udrie nám do očí ich zostup a slovenský vzostup. Pred sto rokmi bola Veľká Británia veľmocou v prvej kategórii, aby v nasledujúcich rokoch stratila svoju koloniálnu ríšu vrátane Indie a významnej časti Afriky. Niečo podobné sa dá povedať o Francúzsku. Rusko sa posunulo z pozície veľmoci, v ktorej bolo už prinajmenšom dve storočia predtým, do pozície superveľmoci. Cez rozšírenú sovietsku štátnosť a ideológiu komunizmu vládlo polovici sveta. Zrútením ideológie však Rusko o toto všetko prišlo. Globálnu ideu nemá, rozpadom Sovietskeho zväzu sa ocitlo za hranicami Ruska dvadsať miliónov Rusov.

O víťazstve rozhodne naša kultúra

.eduard Chmelár .časopis .téma 16.12.2012

Pri skúmaní moderných slovenských dejín treba upozorniť na jeden špecifický znak. Všetky emancipačné procesy sa uskutočnili bez širokej podpory domáceho obyvateľstva a boli viac vyjadrením vôle autoritatívneho vodcu ako demokratického rozhodnutia národa. Štúr vytýčil roku 1848 politický program Slovenska ako samostatnej korunnej krajiny proti vôli väčšiny vtedajších Slovákov. Ani Československo by nikdy nevzniklo, keby o tejto otázke prebehlo na Slovensku referendum, väčšina obyvateľstva by sa rozhodla pre zotrvanie v Uhorsku.

Bolo Slovensko úspešné?

.péter Hunčík .časopis .téma 16.12.2012

Možno by sme mali najprv odpovedať na otázku, odkedy dokedy siaha dvadsiate storočie. Od Einsteina po rozlúštenie tajomstva Higgsovho bozónu? Alebo od Fleminga po klonovanie? Od Misa Criolla po Salvadora Daliho či od Chaplina po Johna Lennona? Prípadne od mníchovského pivného puču po Auschwitz? Od dobytia Zimného paláca po gulagy? Potom od gulagov po Veľký pochod a odtiaľ po horu lebiek Pathet Lao?