Diskusie o sile Ameriky sa zvyknú uchýliť k zveličovaniu. Vo svojom inauguračnom prejave v roku 2017 Donald Trump lamentoval nad „masakrom Ameriky“. V tom ďalšom v roku 2025 vyhlásil, že „Amerika si opäť vydobyje svoje právoplatné miesto ako najlepší, najsilnejší a najrešpektovanejší národ na svete“.

Nedávno som počúval rozhovor. Niekto verejne známy v ňom opisoval svoje skúsenosti s internetovým hejtom. A zaujal ma jeden kúsok, v ktorom popisoval, ako kontaktoval človeka, ktorý v komentári jeho deťom želal smrť, a ten človek sa ohradil, že to nebolo želanie smrti, ale len nadávky. A nadávať sa predsa môže. Odvtedy mi tá veta znie v hlave a fascinuje ma. Je taká jednoduchá, a pritom vystihuje podstatu mnohých vecí, ktorými tu roky žijeme.

4. júl je sviatok Dňa nezávislosti USA. Ak pripadne na sobotu, oficiálne oslavy na federálnej úrovni prebiehajú v piatok. Tohto roku sa teda výročie slávi v piatok 3. júla. Deje sa tak v dobe stúpajúcich kontroverzií a pochybností o budúcnosti americkej aj globálnej demokracie. Už preto toto výročie stojí za spomienku a reflexiu.

Spomalenie, otcovská dovolenka, inkluzívne líderstvo. Obraz muža, ktorý sa vzdáva starého modelu nepretržitej kariérnej akcelerácie v prospech rovnováhy, je lákavý a vo veľkej miere pravdivý.

Máte problém byť mužom, akým ste vždy mali byť? Možno máte málo testosterónu. Stačí prísť na kliniku Gameday Men’s Health a ocitnete sa v ich „jaskyni mužnosti“ – čakárni s čiernymi koženými kreslami, televízormi a plnou chladničkou. Sestra vám urobí krvný test a overí, či sú vaše hodnoty testosterónu v norme.

Konštantín a Metod boli vzdelanci, ktorí svojím dielom – úplne novým písmom pre slovanskú reč – významne ovplyvnili kultúrny vývoj Slovanov vrátane nás. V súvislosti s nimi pretrváva niekoľko omylov, ktoré je potrebné vysvetliť.

Na prvý pohľad je to zvláštne. Človek, ktorý prišiel s jednou z najvýznamnejších myšlienok v dejinách vedy, ju držal roky v zásuvke.

Do kina chodím minimálne raz týždenne, zväčša dvakrát a deje sa tak plus-mínus posledných štyridsať rokov, aj keď pravdou je, že ako dieťa a puberťák som chodil do kina menej často ako dnes.

Dal som sa na písanie sonetov. Fantastická vec, zvlášť ak ste už trochu vo vyššom veku a pociťujete potrebu nejakého mentálneho fitka.

Právny štát bol v komunistickom Československu po druhej svetovej vojne prázdnym pojmom. Ústava ako základný zákon štátu bola založená na vedúcej úlohe komunistickej strany. Neuplatňovali sa základné ľudské práva. Neexistoval pluralitný systém politických strán, ktorý by v spoločnosti zabezpečoval reálnu možnosť zmeny.