Školy na ústupe?

.branislav Pupala .časopis .školstvo 03.12.2012

V .týždni č. 47 sme otvorili tému postavenia školy v dnešnom svete článkom Vladimíra Burjana Vzdelávanie nie je iba škola. V predošlom čísle sme predstavili projekty TEDx a Khan Academy ako malú ukážku vzdelávacích alternatív, ktoré sú dnes k dispozícii. Trilógiu uzatvára text profesora Branislava Pupalu, ktorý do iste miery polemizuje s tézami V. Burjana.

TED namiesto večerníčka

.rastislav Geschwandtner .časopis .školstvo 26.11.2012

Na svete sa každoročne organizuje množstvo konferencií. Až donedávna však väčšinou za zatvorenými dvermi a pre obmedzený počet účastníkov. Dnes sa nám tieto dvere čiastočne otvárajú vďaka zaznamenávaniu vystúpení rečníkov a sprístupňovaniu videí na internete. Vzniká tak cenný nový zdroj, ktorý možno využiť vo vzdelávaní.

Khan Academy – masové individuálne vzdelávanie?

.dana Retová .časopis .školstvo 26.11.2012

Deti pristupujú k matematike väčšinou s nadšením. Ale niekde po ceste sa stane, že sa im znechutí. Možno preto, že od určitého momentu jej prestanú rozumieť. Boli týždeň doma choré s angínou alebo učiteľ prebehol látku prirýchlo, alebo pol roka suplovala matematiku dejepisárka. Mohli by sme po¬vedať, že im ušiel „matematický vlak“.

Vzdelávanie nie je iba škola

.vladimír Burjan .časopis .školstvo 17.11.2012

Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia. Dokazuje totiž, že ešte stále máte problematiku vzdelávania automaticky a nerozlučne spojenú iba so školou a so školstvom. Pred sto rokmi možno naozaj platilo, že keď sa chcel niekto čosi naučiť, jedinou reálnou možnosťou bolo absolvovanie formálneho vzdelávania v škole. Táto inštitúcia si tak po stáročia udržiavala absolútny monopol na vzdelávanie. Niečo sa dalo naučiť aj z kníh a časopisov, no v porovnaní s dneš¬kom ich bolo málo a neboli zďaleka také dostupné.

Reforma má veci meniť

.ján Žabka .časopis .školstvo 11.11.2012

Jedným z atribútov reformy z roku 2008 bolo nahradenie osnov novým dokumentom – Štátnym vzdelávacím programom. Nejde len o zmenu názvu.

Radšej žiadne nové učivo

.časopis .školstvo 11.11.2012

Jednou z vecí, ktorú by sme chceli v tejto rubrike opakovane prinášať, je polemika dvoch protichodných názorov, z ktorých oba sa nám zdajú rozumné.

Reforma zhora?

.zuzana Zimenová .časopis .školstvo 04.11.2012

Počas 23 rokov od (čiastočného) zvrhnutia komunistického režimu sa v tejto krajine nepodarilo uskutočniť systematickú a rozumnú školskú reformu. Prečo sa to nepodarilo? Chýbala vôľa jednotlivých ministrov školstva alebo chýbalo niečo iné?

Reforma zdola?

.zuzana Zimenová .časopis .školstvo 27.10.2012

Na koniec novembra ohlásený ostrý štrajk ukazuje, že trpezlivosť učiteľov nie je nekonečná a ich akcieschopnosť nie je nulová. Je nejaká nádej, že neostane len pri platových požiadavkách a učitelia sa stanú hybnou silou reforiem v školstve?

Kvalita školy

.vladimír Burjan .časopis .školstvo 21.10.2012

Zdá sa, že kvalita či skôr nekvalita nášho školského systému sa konečne stáva spoločensky dôležitou témou. Pokus o vnesenie nejasností do zdanlivo jasnej témy.

Aké školy, aké vzdelávanie

.daniel Bútora .časopis .školstvo 14.10.2012

Zdá sa, že 23 rokov po novembri 1989 je školstvo konečne „in". Ešte nie v zmysle vnímanej kvality či dotiahnutých reforiem, a dokonca ešte stále nie ani v zmysle priorít ? ale aspoň v zmysle pozornosti, ktorú sektoru školstva začína venovať verejnosť. Je to prvý malý krôčik. Prispel k tomu azda aj nedávny štrajk škôl, aj ten však odráža širší trend. Médiá sa školstvu venujú už nielen na bulvárnej úrovni, a nielen keď niečo praskne, vybuchne alebo spadne. Pozornosť ku školstvu nepochybne prilákal aj minister školstva Dušan Čaplovič svojou razanciou často kontroverzných riešení (i keď požiadavky na financie mu, zdá sa, energiu odobrali). Viacerí reformátori školského prostredia sa napriek Čaplovičovej snahe o väčšiu štátnu kontrolu nad vzdelávaním usilujú o zriadenie vlastných škôl. Noví ľudia, napríklad z manažérskeho prostredia, sa opatrne púšťajú do nových projektov vo vzdelávaní. Prekladajú sa knihy so školskou tematikou a aspoň v odbornej verejnosti sa diskutuje o tých, ktoré len nedávno vo svete vyšli. A objavujú sa aj nové nadácie, podporované z firemného prostredia. Blýska sa teda na časy?