Debbie Harry letos slaví životní jubileum. Stále stojí na pódiu, stále je společensky vidět, slyšet i cítit. A přestože za ta léta přežila slávu, démony i vlastní mýtus, pořád má v očích oheň. V jejích osmdesáti letech ji pořád patří pódium. A náš dík.

Smrť popkultúrnej ikony je vždy zásadnou udalosťou. Každý si už navždy bude pamätať, čo robil, keď sa tú smutnú správu dozvedel, ako sa ju dozvedel, čím vtedy žil a ako sa cítil. A akú pesničku si na spracovanie tvrdej reality pustil ako prvú.

Ľubomír Ďurovič sa narodil 9. februára 1925 vo Važci na Liptove. Na skok tam prišiel jeho otec Ján Ďurovič, evanjelický farár, ktorý žil po krátkom intermezze vo Važci až do konca života v roku 1955 v Skalici. Tých osem synových mesiacov vo Važci však malo preňho kultúrny význam – viažu sa na jeho hypotézu, že základom spisovného slovenského jazyka je mestský jazyk Liptovského Mikuláša, čo popiera celú predstavu o jeho ľudovosti.

„Lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus.“ V preklade: „Jazykom Slovák, národom Uhor, vzdelaním Nemec.“

Pred 40 rokmi, 13. júla 1985, sa konal Live Aid, jeden z najväčších charitatívnych koncertov v histórii. Uskutočnil sa súčasne na štadióne Wembley v Londýne a JFK Stadium vo Filadelfii.

Predsedov devínsky rituál vyháňania liberalizmu máme za sebou. Ak vám nestačilo, zájdite do kina. Prebieha tam veľmi podobný Rituál – film podľa skutočných udalostí, s kresťanskou tematikou a hrádzou proti peklu. Vždy môže byť aj horšie.

Vycestovať kvôli návšteve galérie zvykneme väčšinou do zahraničia. Najčastejšie do neďalekej Viedne, Budapešti, Brna či Prahy. Obdivujeme medzinárodnú výtvarnú scénu, s ktorou sa doma stretávame zriedkavejšie, aj tvorbu domácich umelcov, ktorým sa podarilo presadiť mimo našich hraníc.

Región Vysočina sa rozprestiera medzi Českom a Moravou, ale názov hovorí zrejme skôr o výške relatívnej, lebo naozaj nevidíme žiadne končiare: najvyšší bod, Javořice, je 837 metrov nad morom a krajina má charakter priateľskej pahorkatiny.

Talentovaní hostia a každým koncertom posúvajúci sa ansámbel. Košickú hudobnú jar uzavrel ďalší krok vpred nášho orchestra číslo dva.

Barbora Botošová nie je len fantastická huslistka, kapelníčka svojej vlastnej skupiny. Študovala aj kompozíciu a je výraznou producentskou osobnosťou so schopnou spájať žánre tak, ako keby k sebe patrili odjakživa.