Kolaborácia v slovenskej kultúre dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia je ťaživá téma. Monografická publikácia Petra Gettinga Studne mútne. Umelecká kolaborácia v rokoch 1939 – 1945 (Bratislava, Artis Omnis, 2026) sa venuje práve jej. Peter Getting nepíše dejiny slovenskej literatúry rokov 1939 – 1945.

Normalizácia mu zavrela dvere k oficiálnej umeleckej dráhe, no Igor Kalný si vytvoril svoj tvorivý priestor v komunite neoficiálnej scény.

Tridsať rokov na scéne, päťdesiat odžitých rokov: to je tohoročná metrika Lenky Dusilovej, výnimočnej osobností českej (vlastne československej) hudby.

Juliana Mrvová mala od 5. februára do 20. marca 2026 v Galérii White & Weiss výstavu V jej záhrade (rozkoší). Pri tejto príležitosti jej galéria vydala monografiu, ktorá je zároveň jej signatúrou. Názov výstavy je dvojznačný.

Wagneriáni sa do Státní opery zbiehali s miernym pesimizmom. Nikto nemohol tušiť, akých dychberúcich päť hodín si pripravila. Jej Parsifala môžete zajtra postaviť na akúkoľvek svetovú scénu. Zaručene ohúri.

Reflektory sa stlmia, no úplne nezhasnú. Osvetľujú javisko, na ňom sú snehové ostrovy, na ktoré vtancovávajú postavy – zahalené v bielom, akoby z iného sveta.

Minulý rok oslávilo jeho divadlo GUnaGU 40. narodeniny. Aktuálne dostal cenu Dominika Tatarku za knihu hejtovaňja. Viliam Klimáček je mimoriadne plodný a rešpektovaný dramatik, a akoby to nestačilo, aj spisovateľ, režisér a producent.

„My máme aj iné povinnosti, nie len tie oproti deťom, my máme povinnosti aj proti sebe a čo viac: oproti národu.“

Ľubomír Lipták (1930 – 2003) patrí medzi najvýznamnejších slovenských historikov súčasných dejín po druhej svetovej vojne.

Ani druhá tohtosezónna premiéra Opery Slovenského národného divadla nepresvedčila. Apatický orchester a kolísavé výkony sólistov doplnili miestami až bolestivú réžiu.