Tento rok má Magdalena Dobromila Rettigová (1785 – 1845) hneď dve okrúhle výročia, narodenia aj úmrtia. Ak túto milú paniu nepoznáte, je to autorka jednej z najvydávanejších kníh vydaných v češtine: Domácí kuchařka (1826) vyšla v desiatkach vydaní a dá sa kúpiť doteraz.

Je čas obeda, chlapi sa nahrnú k stolu a pred nich vrtká teta postaví pekáč s niečím, čo trochu pripomína rozvŕtané lazane, vznešenejší granadír a dokonca niečím aj bryndzové halušky, pretože na záver sa pridáva vyškvarená slaninka. Podávajú sa párance.

Jedlá sú vďaka nemu príjemne kyselkavé. Ľudia si však často myslia, že za tou chuťou v grilovanom mäse treba skôr hľadať pár kvapiek citrónu či limety. Skrátka, že za to môže dáke ovocie. A pritom ide o starodávne korenie sumak.

Končí sa plesová sezóna, tento týždeň pochováme basu. Treba sa poriadne nafutrovať, pretože prichádza štyridsaťdňový pôst strávený rozjímaním v chrámoch a posilňovniach. Na to najlepšie poslúži stáročiami overená fašiangová pochúťka, odporúčaná takým svetoznámym odborníkom na výživu, ako je sám Home

Ak ste si v hlavnom meste Vietnamu nedali túto miestnu špecialitu, vraj sa vaša návšteva neráta a musíte prísť ešte raz. Pokiaľ ju však ochutnáte, môžete si byť istí, že sa kvôli tej chuti do Hanoja vrátite aj tak. Bún chá (bun-čá).

Čo sme sa ako deti navytešovali, keď sa toto ovocie prvýkrát vyskytlo v legendárne poloprázdnych obchodoch Zelovocu. Bola zima, na pultoch len scvrknuté kubánske pomaranče, mľandravé mrkvy, zahlinené cvikly a táto záhadná novinka, čo v nás vyvolávala návaly detského smiechu – hurmikaki.

Je to malé, je to zlaté, je to chrumkavé. Keď to dáme do úst, po chvíli z toho začne vytekať sladká šťava, až sa nám zatočí hlava a stvrdne sánka. Prisaháme, že to už nikdy nedáme do úst... Klameme.

Každý ho máme v kuchyni. Stojí si tam v plastovej či sklenej fľaši a čaká, čo sa stane – či skončí na panvici alebo v šaláte. Bez neho si žiadny kuchár svoj kulinársky život nevie ani predstaviť. Olej je pre kuchyňu, skrátka, esenciálny.

Sedí ráno pri stole, s hrôzou pozerá na permanentku. Potom jej oko padne na tašku s vecami na cvičenie, ktorým nepovie inak ako „telesná“, aj keď pri tom slove chytá jej tréner vždy neutíšiteľný záchvat smiechu. Vzdychne si, nikam nejde: „Radšej si zalejem pu-er.“

Niekde sa mu hovorí studené, studenia, inde studenô či chladené. Všetci ho pripravujú približne rovnako a podávajú s octom a najemno nakrájanou cibuľkou. Výdatný vývar z bravčových zvyškov, ktoré väčšina Slovenska pozná pod menom huspenina.