Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Disidenti proti ÚPN?

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .téma

Kto by to bol čakal? Prvými kritikmi vzniku ústavov pamäti národa v Poľsku, Česku či na Slovensku boli bývalí komunisti. Spochybňovali otváranie archívov aj princíp pamäti. Po rokoch však situácia vyzerá inak a ešte prekvapivejšie: najväčšími oponentmi ústavov nie sú bývalí komunisti, ale bývalí disidenti. V Poľsku Lech Wałęsa, v Česku Václav Havel a u nás pravdepodobne Ján Čarnogurský. Ako je to možné?

Prezident Wałęsa sa spolu s Adamom Michnikom a ďalšími intelektuálmi a bývalými disidentmi ozval proti knihe, ktorá priniesla informáciu o tom, že Wałęsa pred vznikom Solidarity v 70. rokoch spolupracoval s poľskou ŠtB. Mladý historik Pawel Zyzak, ktorý knižku napísal, tvrdil, že Wałęsa bol agent s krycím menom Bolek. Bývalý vodca protikomunistickej Solidarity sa ostro ohradil a namiesto sporu o to, či bol alebo nebol agent, priamo spochybnil existenciu poľského Inštitútu národnej pamäti.
Niečo podobné sa stalo aj v Českej republike, keď tamojší Ústav pre štúdium totalitných režimov vydal prácu o vzniku Občanského fóra, kde označil výtvarníka Joska Skalníka za informátora ŠtB. Skalník bol priateľom Václava Havla a ten spolu s ďalšími disidentmi začal protestovať. Vznikla petícia, ktorá sa podpisovala na 20. výročie vzniku OF a okrem prezidenta Havla ju podpisom podporilo viacero významných intelektuálov, ktorí požadovali odvolanie riaditeľa ústavu Pavla Žáčka. Ten to označil za pokus cenzurovať prácu ústavu a začala sa mediálna vojna.
Podobne to bolo aj na Slovensku, keď niektorých ľudí, označených ako agentov a spolupracovníkov ŠtB, bránil pred súdom Ján Čarnogurský. Išlo napríklad o trnavského arcibiskupa Jána Sokola či bratislavského kňaza Antona Srholca. Bratislavský ÚPN sa však problému postavil čelom a súdne rozsudky zverejňuje priamo na svojej stránke.
V čom je vlastne problém? Zdá sa, že bývalí disidenti sa nechcú stotožniť s tým, že pamäť národa má byť synonymom archívnych zväzkov tajnej bezpečnosti. Napokon, ak má na podobné tvrdenie niekto morálne právo, tak sú to práve disidenti. A rovnako platí, že ak sa o zväzky vedie takýto zápas, tak to má aj užitočný dôsledok, ktorým je pripomínanie  perfídnych metód komunistických zločincov. Nič z toho zmysel ústavov pamäti národa nespochybňuje. Omnoho viac týmto inštitúciám škodia vnútorné hádky a osobné spory, ktoré sú v Česku a Poľsku rovnako rozšírené ako u nás doma.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite