Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Julian Paul Assange

.jaroslav Daniška .časopis .téma

Julian Paul Assange je, aspoň podľa verejnej mienky, veľmi pravdepodobne tou tvárou, ktorou si časopis Time ozdobí obálku svojho čísla hodnotiaceho rok 2010. Či už to tak bude, alebo nie, rozhodne patril k najskloňovanejším menám roka. Mnohí si kladú otázku, čo sformovalo jeho pohľad na svet a najmä informácie v ňom.

Assange sa narodil takmer v 150-tisícovom meste Townsville v austrálskom štáte Queensland. Pochádza z umeleckej rodiny, jeho rodičia viedli kočovnú divadelnú spoločnosť. Po rozvode sa jeho matka vydala za hudobníka, ktorý bol členom pseudonáboženského spoločenstva, ktoré praktizovalo „výchovu“ detí za pomoci psychiatrických liekov a LSD. Nie je známe, či bol vplyvom tohto kultu vystavený aj Julian Assange, vie sa však toľko, že jeho matka sa rozviedla aj so svojím druhým manželom, a potom sa musela niekoľko rokov ukrývať spolu s ním aj s jeho nevlastným bratom, ktorého sa snažil získať do výchovy otec.
Už detstvo mal teda Assange značne nekonvenčné: časté sťahovanie, strach pred nevlastným otcom, striedanie prostredia, škôl i priateľov.
A navyše hackovanie. Hackerom sa stal už v šestnástich rokoch a spolu s ďalšími dvoma hackermi vytvoril skupinu nazvanú International Subersives (medzinárodní podvratníci). Vtedy definoval svoje pravidlá hackovania, ktorými sa riadili aj viacerí iní príslušníci tejto subkultúry: „Nepoškodzuj počítačové systémy, do ktorých sa prebúraš; nemeň informácie v týchto systémoch; deľ sa o informácie.“ Jeho hackerskou prezývkou bolo údajne meno Mendax (z latinského výrazu, ktorý znamená „lživý“).
Vzápätí prišli problémy s políciou a v roku 1992 priznal Julian Assange vinu v 24 bodoch žaloby z hackovania. Neskôr  ho prepustili na kauciu. Dnes sa už Assange k svojej hackerskej minulosti hlási skôr preto, že ju nemôže poprieť. Práveže sa usiluje vyhýbať tomu, aby pôsobenie WikiLeaks niekto spájal s hackovaním – pochopiteľne, nie je to totiž dobré pre imidž.
Julian Assange mal totiž aj „svetlú stranu“, teda serióznejšiu kariéru. Bol zakladateľom jednej z prvých firiem v Austrálii, ktorá poskytovala internetové služby, pracoval ako programátor, je autorom free softwaru. Medzi jeho diela patrí aj šifrovací systém Rubberhose, ktorý využil aj Linux, a ktorý bol pôvodne určený pre humanitárnych pracovníkov, aby pomocou neho mohli chrániť citlivé dáta.
K odborom, ktoré Julian Assange študoval, patrí fyzika, matematika, ale aj filozofia a neurológia. Nevie sa o žiadnom univerzitnom titule, ktorý by bol dosiahol.
V roku 2006 založil stránku WikiLeaks a netajil sa tým, že jeho úmyslom je „meniť režimy“ prostredníctvom sprístupňovania informácií.
V roku 2008 dostal ocenenie Index on Censorship, ktoré sponzoroval časopis Economist. V roku 2009 dostal ocenenie pre nové médiá od Amnesty International za to, že jeho stránka odhalila mimosúdne popravy a únosy ľudí v Keni.
Assange žije, ako sám hovorí, všade a nikde. Čiastočne je to aj dôsledok toho, že aktivity jeho stránky WikiLeaks vyvolávajú hnev v mnohých vplyvných kútoch sveta. Tvrdí, že právnici mu momentálne „neradia cestovať do Spojených štátov“. Na druhej strane uvádza, že „verejné americké vyhlásenia boli vždy rozumné. Ale niektoré súkromné vyhlásenia sú o niečo pochybnejšie“, hoci Američania by, podľa neho, spáchali veľkú „politickú chybu, keby konali“.
V lete musel Julian Assange vysvetľovať aj súkromnejšiu časť svojich aktivít. V auguste ho totiž vo Švédsku obžalovali zo znásilnenia. Údajne po seminári v Enköpingu znásilnil jednu ženu a o dva dni neskôr druhú ženu sexuálne obťažoval v Štokholme. Švédska generálna prokurátorka obvinenie zo znásilnenia stiahla, zostalo obvinenie zo sexuálneho obťažovania ženy, ktorá s Assangem spolupracovala na organizácii seminára a tlačovej konferencie vo Švédsku – a ubytovala ho vo svojom dome. Podľa Assangeho nič na obvineniach nie je pravdivé a sú vykonštruované, aby ho diskreditovali a hlavne mu zavreli ústa. Zároveň priznal, že v auguste mal vo Švédsku sexuálne styky s dvoma ženami, síce „bez ochrany“, nie však bez ich súhlasu. V septembri bolo obvinenie zo znásilnenia opäť vznesené.
V novembri súd v Štokholme vydal povolenie na zatknutie Assangeho pre podozrenie zo znásilnenia, sexuálneho obťažovania a nezákonného donucovania. V súvislosti s týmto podozrením po ňom pátra Interpol.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite