Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Porazí Fica internet?

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .téma

Je to zvláštna kampaň. Kým z pouličných bilbordov na nás zíva nuda a STV doviedla diskusie do monológovej dokonalosti, za počítačmi to vrie. Aj dáta ukazujú, že vďaka internetu, ktorý ovládla opozícia, vníma politiku veľa mladých ľudí. Lenže, pôjde internetová generácia 12. júna naozaj voliť? Alebo ostane visieť doma na Facebooku?

Odpovede na tie otázky netrápia len sociológov, ale aj Roberta Fica. Ak sa nekorunovaný kráľ slovenského internetu Richard Sulík dostane s prehľadom do parlamentu a starnúci Ficov spojenec Vladimír Mečiar, ktorému vymierajú voliči, z neho vypadne, Smer sa môže ocitnúť v opozícii. Pred dvoma rokmi znela podobná úvaha absurdne. Lenže s nástupom Sulíkovej strany, ktorá zbiera hlasy najmä mladých exvoličov SDKÚ aj Smeru, sa mnohé zmenilo.
.vo dne aj v noci
„Práve hovoríte s tromi zo štyroch administrátorov našej facebookovej stránky,“ hovorí hrdo Martin Poliačik, vedúci programového tímu SaS (Sloboda a Solidarita). V centrále strany sa okrem neho stretávame aj s hovorkyňou strany Tatianou Tóthovou (bývalá hovorkyňa TV JOJ) a Ondrejom Urbanom, ktorý má na starosti stranícky Facebook. Nezainteresovaný by nadobudol pocit, že hovoríme s predstaviteľmi sebavedomej firmy, ktorí radi skloňujú pojmy ako úspešný produkt či branding. Na sebavedomie má však SaS, ktorá vyrástla z internetu, pádne dôvody. Od minulého týždňa má strana na Facebooku viac ako 50-tisíc fanúšikov – teda konkrétnych, neanonymných ľudí s menom a fotkou. Sulíkovci už rok a pol ustavične blogujú, facebookujú, chatujú, mailujú, diskutujú pod článkami. Výsledok? Keby mali volebné právo iba voliči do 30 rokov, Richard Sulík by netúžil len po vstupe do parlamentu, ale rovno po poste premiéra. 
 „My jednoducho žijeme internetom a s internetom. Internet totiž nie je pre nás nástenka, ale živý organizmus,“ hovorí Poliačik. Práve to robí SaS jedinečnou aj v európskom meradle – kým pre zavedené, ale aj novovznikajúce politické strany je internet podporným nástrojom, Sulíkova SaS (azda ešte s výnimkou švédskej Pirátskej strany, ktorá uspela v eurovoľbách), si svoj politický život založila na internete. Sulíkovci robia jednu vec naozaj dobre: dávajú svojim sympatizantom nepretržite pocit, že im na nich záleží. Päťdesiattisícová facebooková masa je systematicky, ale v rozumnej miere zásobovaná videami či informáciami o  aktivitách strany. Sám Sulík rozosiela svoje „newslettery“ mailom asi 40 tisícom ľudí (v jeho databáze sú aj niektorí redaktori .týždňa) a sám píše denne okolo 200 mailov. V strane platí úzus, že každý člen a kandidát do parlamentu má založený svoj profil na Facebooku. SaS takto z virtuálnych sociálnych sietí utkala doslova pavučinu. Až bizarne pôsobí informácia, že členovia najužšieho vedenia celkom bežne „zasadajú“ okolo jednej v noci, keď si mailujú či chatujú cez Facebook. Kedy Richard Sulík vôbec spí? A spí vôbec? „Posledné maily odosiela o pol tretej v noci, tie prvé prichádzajú okolo siedmej ráno,“ objasňuje Tóthová a s úsmevom krúti hlavou, že iného takého človeka nepozná. Treba teda načrieť do veľkých dejín: štyri hodiny spávali aj Edison, Margaret Thatcherová či Vladimír Mečiar.  
.boj na Facebooku
Zo siete Facebook sa medzičasom stala nová politická aréna, ktorej dominujú najmä protivládne názory. Tak ako má Robert Fico kontrolu nad verejnoprávnou televíziou, tak opozícia vládne tu. Facebooková  stránka antiFICO eviduje už viac ako 43-tisíc fanúšikov a zarytý opozičník sa okrem nej môže ešte prihlásiť  na facebookovú stránku Červenú Ficovi (viac ako 10-tisíc fanúšikov) alebo Ak nás tu bude 300 tisíc, tak sa Fico naserie (viac ako 36-tisíc fanúšikov). Na Facebooku, samozrejme, existujú aj ľudia, ktorí opozičné strany neobľubujú, ich aktivity sú však oveľa menej populárne. Stránku Nevolím Dzurindu a jeho bandu lumpov na čele s Miklošom vo voľbách 2010 si zatiaľ „odkliklo“ len 263 fanúšikov. O niečo úspešnejšia je stránka proti SaS, ku ktorej sa prihlásilo viac ako tisíctristo ľudí. 
Spomedzi straníckych facebookových stránok sa k SaS zatiaľ nikto ani zďaleka nepribližuje. SDKÚ má o niečo viac ako 3 500 fanúšikov, Smer a KDH sú s počtom viac ako 1 800 priaznivcov na tom približne rovnako a SNS sa ich zatiaľ podarilo prilákať len 350. Aktivita HZDS sa na Facebooku ani nedá vystopovať. Veľmi dobre sa, naopak, v tomto priestore darí extrémistickej strane Naše Slovensko na čele s Mariánom Kotlebom: majú 11-tisíc priaznivcov, sú teda najsilnejší po SaS.
Pokiaľ ide o internetovo aktívnych politikov, tých treba hľadať výlučne v opozičnom tábore. Okrem Sulíka či Mihála zo SaS patria k čítaným blogerom Ivan Mikloš, Miroslav Beblavý či Lucia Žitňanská z SDKÚ, a z KDH v poslednom čase vyniká Radoslav Procházka. Marketingovo zdatný Smer zatiaľ žiadneho zaujímavého blogera nevygeneroval. O niekoľko týždňov možno Smer podcenenie internetu oľutuje.
.mladí v číslach 
Práve od volebnej úcasti mladých bude závisieť, s akou politickou silou udrie internetová generácia. Prvovoličov je okolo 400-tisíc, voličov od 18 do 30 rokov je asi 1,1 milióna. Koľko z nich príde voliť? Môže prísť vďaka väčšiemu vplyvu internetu viac prvovoličov než pred štyrmi rokmi? O tom sa dá dnes len špekulovat. Ale je pravda, že v amerických prezidentských voľbách v roku 2008, keď internet v USA zohral prvýkrát zásadnú rolu, prišli mladí ľudia k volebným urnám vo väčšom počte než predtým – lenže bol tu, samozrejme, dôležitý aj faktor Obama. Optimisti aj na základe amerického príkladu dúfajú, že internetu sa podarí zastaviť dlhoročný trend úpadku záujmu o politiku. 
Ale čo vlastne vieme o politickom správaní našej internetovej generácie? Pre dnešných prvovoličov, teda 18- až 21-ročných ľudí, je užívanie internetu životným štýlom už od základnej školy. Z minulých parlamentných volieb v roku 2006 vieme, že práve tú skupinu voľby príliš nemobilizujú. Podľa exit-poolu agentúry MVK, ktorý robila pre TV Markíza, volilo vtedy len 42 percent prvovoličov (hoci celková volebná úcast bola takmer 55 percent voličov). Nadpriemerne dobrý výsledok (22, 5 %) uhrala medzi najmladšími voličmi  SDKÚ. U mladých však bodovala aj SNS, ktorú volilo viac ako pätnásť percent prvovoličov. Smer bol podľa tohto prieskumu v tej skupine podpriemerný so ziskom 26 percent hlasov, KDH malo 6,8 percenta a Martinákovej Slobodné fórum by bolo v parlamente so 6,2 percentami. Naopak, mimo parlamentu by sa ocitlo Mečiarovo HZDS, ktoré úplne prepadlo (2,5 percenta).
Koho podporia prvovoliči tentoraz? Je veľmi pravdepodobné, že SaS a SDKÚ budú mať dohromady podstatne lepší výsledok než mala samotná SDKÚ pred štyrmi rokmi. A zrejme nadpriemerne sa bude dariť aj nacionalistom (otázkou je, ako sa rozdelia hlasy medzi SNS a Kotlebovcov). 
Niečo o dnešných politických názoroch mladých sa dá zistiť aj z klasických prieskumov volebných preferencií. Výpovedná hodnota však nie je vysoká, keďže prvovoliči sú medzi respondentmi zastúpení len v malom počte. Na základe februárových údajov z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky je však možné konštatovať aspoň „hrubé“ trendy: Medzi dnešnými prvovoličmi sú nadpriemerne populárna strana SaS, ale aj SNS. A po Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS už doslova ani pes neštekne.
Keďže sme sa o internetovej generácii chceli dozvedieť aj niečo viac, než len  koho bude voliť, rozhodli sme uskutočniť vlastný prieskum. A ako inak, použili sme na to Facebook.
.náš výskum 
Oslovili sme fanúšikov našej facebookovej stránky, ktorí majú menej ako dvadsaťpäť rokov. Odpovedalo 74 ľudí, ktorým sme poslali dotazník s 18 otázkami. Niektoré výsledky prekvapili aj nás. Samozrejme, naši respondenti nie sú z hľadiska svojich politických názorov žiadna reprezentatívna vzorka, ale žijú v rôznych kútoch Slovenska a svojím životným štýlom a vzťahom k internetu reprezentujú značnú časť svojej generácie. Takmer vôbec nečítajú papierové noviny, televíziu pozerajú len občas, ale na internete sú schopní tráviť denne dlhé hodiny. Viac ako 80 percent z nich získava informácie o politike najmä z internetu, pričom najväčšej popularite sa medzi nimi teší internetová stránka sme.sk. Keďže naši fanúšikovia sú uvedomelí, drvivá väčšina našich respondentov sa chystá voliť. Z tých, ktorí sú už rozhodnutí, chce 39 percent podporiť SaS, 35 percent bude voliť SDKÚ, 19 percent dá hlas Mostu a KDH so 6,5 %  by s odretými ušami prešlo do parlamentu. Ich dôvody sa dajú zjednodušene popísať takto: SaS je niečo svieže a nové, SDKÚ už dokázalo, že vie vládnuť a na Moste im imponuje najmä úcast politikov z OKS. Nová vláda by podľa nich mala prioritne zastaviť plytvanie so štátnymi peniazmi, riešiť situáciu v súdnictve a urobiť niečo s rastúcou nezamestnanosťou. Spomedzi blogujúcich politikov sú ich najobľúbenejšími autormi Richard Sulík, Ivan Mikloš a Ondrej Dostál. 
.impérium sme.sk
Od slovenského internetového sveta sa dnes nedá odmyslieť internetová stránka denníka Sme. Tá sa stala pre Roberta Fica podobným ohrozením, ako bola pre Vladimíra Mečiara v druhej polovici 90. rokov Markíza. Tímu ľudí okolo Tomáša Bellu sa podarilo vo svete čosi nevídané: online stránky seriózneho denníka navštívi  mesačne okolo 1,4 milióna užívateľov (vo voľbách 2006 volilo vyše 2 300 000 občanov), teda obrovská časť domácej populácie. Samozrejme, sme.sk má veľa služieb a úplne nepolitických podstránok, ktoré využívajú státisíce návštevníkov. No ďalšie státisíce čerpajú informácie o politike či ekonomike najmä z portálu Sme. Zástupca šéfredaktora SME Konštantín Čikovský, ktorý má na starosti internet, upresňuje: „Naše spravodajské časti mali v marci vyše 1,1 milióna návštevníkov. Je teda takmer isté, že minimálne milión ľudí si nejakú politickú správu, komentár alebo video pozrie na sme.sk aspoň raz za mesiac.“ Podľa Čikovského sa zo štatistík dá usúdiť, že minimálne tri štvrtiny návštevníkov spravodajstva sme.sk sem chodí celkom cielene. Denne navštívi spravodajstvo sme.sk vyše 200-tisíc ľudí. Zaujímavé sú aj ďalšie štatistiky. Čikovský uvádza, že denná čítanosť sekcie komentárov sa pohybuje medzi 40-50 tisícami návštevníkov. Za posledný rok tak vraj rástla asi o polovicu prudšie ako slovenský internet či sme.sk. „Mesačná čítanosť komentare.sme.sk v marci bola 237-tisíc (návštevníkov), čo je viac ako má kultúra, šport, veda, TV SME, natankuj, auto, žena či správy o technológiách,“ hovorí Čikovský. Príklad za všetky: najčítanejším článkom v minulom týždni bol komentár Rada Baťa „Grécko skrachuje“, ktorý si naklikalo 90-tisíc užívateľov.
.raj mladých: azet.sk
Na vôbec najčítanejší slovenský portál azet.sk, ktorý má mesačne ešte o 400 tisíc návštevníkov viac než sme.sk, sa nechodí za politikou. Dominuje tu veková skupina do 25 rokov a jej virtuálna komunita Pokec, ktorú denne navštívi okolo pol milióna užívateľov. „Bežné spravodajstvo číta denne okolo 8- až 12-tisíc návštevníkov, samozrejme, ak ide o škandály či výroky politikov polobulvárneho charakteru, môže sa to vyšplhať na 30-tisíc,“ hovorí šéfredaktor spravodajstva Peter Bardy. Ako ďalej uvádza, komentáre Lukáša Krivošíka si denne prečíta od 7-tisíc čitateľov, tie najčítanejšie sa vyhupnú aj cez počet 20-tisíc. Krivošík tu polarizuje každodennými komentármi už štvrtý rok a pozorne si číta diskusné príspevky pod svojimi článkami. „Zdá sa mi, že mnohí mladí ľudia sa živo zaujímajú o svet a hľadajú odpovede na svoje otázky. Tá ich zvedavosť je veľmi pozitívna a medzi dnešnými stredoškolákmi i vysokoškolákmi vyrastá pár činorodých ľudí, o ktorých o niekoľko rokov ešte budeme počuť,“ hodnotí Krivošík širokú komunitu svojich internetových čitateľov. Na dorastajúcej generácii vníma negatívne, že mnohým stačí uvidieť jeden konšpiračný dokument alebo si prečítať jednu knižku, a následne prepadnú  pocitu, že získali patent na výklad celého sveta. „Mám dojem, že tu medzi mladými existuje veľká konformita voči očakávaniam rovesníkov. Akoby istotu čerpali z ostatných a nie z nejakého morálneho ťažiska, ktoré by mali mať v sebe.“ Krivošík upozorňuje aj na ďalšie riziká internetu: „Svet virtuálnych sociálnych sietí, nablýskaných videoklipov, ľahko dostupnej marihuany a pornografie na dosah pár klikov je iný ako ten skutočný svet. Viem si predstaviť, že niektorí mladí ľudia môžu mať potom problém s rozlišovaním medzi ilúziou a realitou. Vo všeobecnosti som však optimistom.“
.len kliknúť nestačí
Rastúcu silu internetu a možností, ktoré ponúka pri komunikácií s voličmi, si v zásade uvedomujú všetky politické strany. Síce nie každý dokáže v tom priestore plávať ako Sulík, nik si ho však už nedovolí ignorovať. Dokonca aj dožívajúce HZDS ohlásilo, že sa chystá na Facebook. Čoraz väčšiu pozornosť venuje internetu aj KDH, ktoré má svojich typických voličov najmä medzi konzervatívnymi a staršími voličmi na vidieku a v malých mestách. „Internet je súčasťou našej komunikácie s voličmi, preto sme urobili novú internetovú stránku, kde interaktívnejšie komunikujeme s občanmi. Ďalej sme využili inzerciu na stránke a snažíme sa posilniť aj naše pôsobenie v sociálnych sieťach, najmä na Facebooku,“ hovorí šéf volebného štábu KDH Pavol Abrhan. Nemyslí si však, že internet nejako výrazne ovplyvní úcast mladých ľudí vo voľbách, hoci zvyšuje ich informovanosť o politike. Podľa Ondreja Dostála z OKS (na kandidátke Mostu), ktorý často zvoláva rôzne politické akcie cez rôzne sociálne siete, je tých, ktorí na internete prisľúbia úcast, vždy výrazne viac ako tých, ktorí sa na týchto podujatiach zúčastnia. Pochvaľuje si však, že internet výrazne uľahčuje organizáciu takých akcií. „V minulosti bolo nutné ľudí oslovovať telefonicky alebo mailmi, najmä pri akciách, ktoré bolo treba organizovať narýchlo, sa tradičnými formami docielil menší efekt,“ hovorí Dostál. Internet podľa neho určite prináša mladým viac informácií o politike, ale o tom, či ich aj viac mobilizuje do volebnej úcasti, má pochybnosti. „Môže tam fungovať aj ten efekt, že časť tých ľudí si svoju občiansku povinnosť akoby odbaví tým, že sa pridá do nejakej facebookovej skupiny a už sa nebudú unúvať prísť do volebnej miestnosti.“ 
Takže, milá internetová generácia: ak 12. júna ostaneš doma na Facebooku alebo na Pokeci, až tak veľmi nás neprekvapíš. Ale kráľovi slovenského internetu a jeho blogujúcim dvoranom zbúraš ich svet.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite