Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo práve Gréci?

.eva Čobejová .časopis .téma

Grécko sme si spájali s pojmami ako kultúra, pohostinnosť, hrdosť. Dnes, keď hrozí, že na ich krachujúci štát doplatí nielen Európa, ale aj svet, vynárajú sa iné pojmy: ľahkovážnosť a krach. Ako k tomu prišlo?

Na konci minulého roka sa Grécko priznalo, že jeho dlh je astronomický, daňové príjmy nízke a vyhliadky na riešenie finančných problémov neisté. Vtedy to vyzeralo zle, teraz to vyzerá ešte horšie. Rozpočtový schodok Grécka totiž nebol oných 12,7 percenta HDP, ktoré sa zverejnili koncom decembra. Podľa novších správ európskeho štatistického úradu Eurostat dosahuje až 13,6 percenta. Konečná suma môže byť ešte vyššia, pripúšťa už aj Brusel. Grécko bude musieť drasticky šetriť, Európa utrpí tiež a problémy sa zrejme nevyhnú ani svetu.
.je to problém dejín?
Zdalo by sa, že v Grécku sa muselo prihodiť niečo výnimočné, nevídané a svojou nevídanosťou dejinnotvorné. Až sa človeku nechce veriť, že taká finančná katastrofa nemôže vzniknúť len tak, z bežných necností. Pravda je však banálne jednoduchá: grécky štát dlhodobo míňal peniaze, ktoré nemal.
Stáva sa to aj inde: tak vlády neraz míňajú, keď im ide o sociálny zmier – popravde to znamená, že netúžia padnúť ešte pred voľbami a po voľbách chcú byť znovu pri moci. Od roku 2002 a prijatia eura mal grécky štát ľahší prístup k pôžičkám a míňanie pokračovalo ešte bezstarostnejším tempom. Peniaze šli aj na predraženú olympiádu, ktorá sa v roku 2004 konala v Aténach. Obrovským – a to doslova – problémom Grécka je však najmä verejný sektor, ktorý zamestnáva zhruba 40 percent obyvateľstva. Štátni úradníci dostávali miesta „na doživotie“, takže výpoveď im hrozila len v extrémnej situácii. A tá teraz zrejme nastáva. Janis Iliopoulos, spolumajiteľ CK Aeolus, jedného z najväčších touroperátorov na Slovensku, pochádza z Grécka a vidí jeho problémy. „Grécka ekonomika pred sebou tlačí balvan pozostávajúci z nepotrebného milióna štátnych zamestnancov, ktorým reálne nemožno dať výpoveď,“ hovorí pre .týždeň.
Prečo Grécko taký rozsiahly verejný sektor vôbec má? „Počas dlhých rokov grécke politické strany vnímali štát ako svoj majetok a ľudí, ktorí ich volili, dosadzovali do potrebných pozícií,“ vysvetľuje Iliopoulos. Stĺpček Charlemagne v týždenníku Economist zase pri odpovedi na túto otázku odkazuje na pohnuté dejiny Grécka: po krvavej občianskej vojne a následnej diktatúre prišla demokracia, ale grécka spoločnosť bola stále rozdelená spormi a krivdami. Vláda Andreasa Papandreoua sa pokúsila zmieriť spoločnosť tak, že vytvorila megalomanský štátny sektor, kde zamestnala prívržencov gréckej ľavice, ktorí boli za diktatúry vytlačení na okraj spoločnosti. Tak vypestovala „novú strednú triedu“, štátnych zamestnancov. Cena za utíšenie dávnych sporov je privysoká, autor Charlemagnu však tvrdí, že v danej situácii bolo konanie Papanderoua a jeho vlády pochopiteľné. Stĺpček sa končí výzvou, aby Európa v tejto kríze  prejavila viac empatie voči Grécku.
Empatia je pekná a súčasné grécke problémy sa možno dajú čiastočne spájať aj s ťažkými dejinami. Z celospoločenských sporov a občianskych vojen sa však krvopotne dostávali aj iné krajiny – a nemuseli skončiť s prebujneným štátnym aparátom. Napokon, ktorá krajina eurozóny sa môže pochváliť životom bez konfliktov?
Grécky štát jednoducho podľahol pokušeniu, ktoré sa štátom stále ponúka: žiť za peniaze, ktoré azda prídu v budúcnosti. Peniaze však neprišli. Ekonomika sa krízou pribrzdila, čo znížilo objem vybratých daní. Problémy ešte zvýraznil postoj Grékov k štátu, v ktorom sa spája anarchistická ľahostajnosť so socialistickými očakávaniami. Platenie daní tu populárne nie je, zato však načahovanie rúk, keď štát dáva, áno.
Bola len otázka času, keď špirála pôžičiek a míňania narazí na realitu. A tak minulý rok novej vláde nezostalo nič iné, ako zverejniť výšku deficitu a celkovej zadlženosti. Pôžičky, ktoré si Grécko už vzalo, zdraželi, a nové sú takmer nedostupné. Len tento rok však Grécko musí splatiť asi 50 miliárd eur. Spočiatku síce terajšia grécka vláda tvrdila, že to vyrieši balíčkom šetriacich opatrení a nebude potrebovať pomoc od Európskej únie, ukázalo sa však, že situáciu sama nezvládne. Navyše občania začali protestovať: boja sa znižovania platov, zvýšenia veku odchodu do dôchodku a ďalších opatrení. 
.neľutujeme!
Eurozóna napokon predsa len Grékom pomôže. Spočiatku sa dohodla na 22 miliardách eur pre Atény, neskôr odsúhlasila 30-miliardový záchranný balík. Robí to aj preto, že grécke problémy oslabujú euro a dôveru v celú euroekonomiku. Investori už ľahko a lacno nepožičajú ani iným vládam, ktoré ako záruku ponúkajú vlastné dlhopisy.
Kríza, ktorá sa zrodila v Aténach, pritom zasahuje celý kontinent. Otriasa trhmi, berie istotu investorom, znižuje výnosy fondov, takže celkovo oberá Európanov o hodnotu ich úspor. Ak sa pred časom zdalo, že ekonomiky európskych krajín sa začínajú spamätávať, teraz to nie je isté. Grécka šlamastika ich pribrzdí, v neposlednom rade aj preto, lebo pomoc pre túto krajinu pôjde v konečnom dôsledku z vreciek európskych daňových poplatníkov.
Grécko apeluje na čím skoršie uvoľnenie financií. Potrebuje splácať svoje dlžoby. Aktualitou je absolútna devalvácia štátneho dlhu Grécka, ktorú ohlásila ratingová agentúra Standard & Poor. To už vážne vystrašilo aj trhy v Ázii.
Verejná mienka v Nemecku, ale už aj v ostatných krajinách, ktoré by sa na pomoci mali podieľať, je pobúrená. Napokon, prečo by mali prispievať krachujúcemu štátu aj krajiny, ktoré samy bojujú s rastom zadlženosti? Stačí si predstaviť, že ak bude Slovensko musieť prispieť do záchranného balíčka sumou okolo 300 miliónov eur, bude na to musieť použiť svoje rezervy, a ak by nestačili, tak si vziať pôžičku, pripustil minister financií Ján Počiatek v rozhovore pre Lidové noviny. Dodal, že ani vo svetle tých udalostí Slovensko vstup do menovej únie neľutuje.
.nie je to nositeľ vírusu
Globálne šírenie „gréckej choroby“ je už teraz realitou. O efektoch gréckych problémov sa presviedčajú prakticky všetky kúty sveta. Nie je však pravda, že by to Grécko zavinilo samo. „Grécko nie je samotným problémom čiže šíriteľom „vírusu,“ hovorí na margo súčasnej krízy Juraj Karpiš, analytik z INESS. „Ostatné krajiny sú už dávno choré a Grécko iba ukazuje, aký osud im hrozí.“ Dodáva, že grécka kríza je budíčkom pre optimistov, ktorí oslavovali koniec krízy, no v skutočnosti teraz vidieť prudko rastúce štátne dlhy, ktoré sú výsledkom „privatizácie“ strát finančných systémov, márnivej snahy o fiškálnu stimuláciu ekonomiky a neustupujúcej vysokej nezamestnanosti. Hrozivá je aj predstava, že štátny dlh krajín OECD v roku 2010 presiahne 100 percent ich HDP. Toto na pokrízové vzkriesenie naozaj nevyzerá. Možno je na poučenie zo situácie už neskoro, ale dá sa z nej niečo zobrať ako odkaz pre budúcnosť?
„Paradoxne, hlavné ponaučenie nevidím v lekciách z verejných financií,“ uzatvára Juraj Karpiš. „Hlavný odkaz je v bolestivej ilustrácii nestability projektu jednotnej európskej meny. Rozpor medzi jednou monetárnou a viacerými fiškálnymi politikami chvíľu zakrývali dobré časy, no tie sú preč a teraz pred nami stojí otázka, čo s tým. Viac ako to, že Gréci falšovali štatistiky, alebo že si  vyplácali vysoké dôchodky či štedré platy vo verejnej sfére, je pre mňa prekvapivý fakt, že im banky v eurozóne na to ochotne požičiavali peniaze.“ A tak je podľa neho grécka kríza poučná najmä v tom, ako nastavila zrkadlo fungovaniu eurozóny.
Opäť sa potvrdzuje, že eurozóna je od začiatku politickým projektom. Lenže za každé panské huncútstvo sa platí. 
.čo bude robiť Grécko
Európa platiť bude, to už je zrejme hotová vec, aj napriek protestom a pokusom zablokovať pomoc – napríklad v Nemecku podaním na ústavný súd. Občania krajín menovej únie by sa však nemali hnevať ani tak na Atény ako na Brusel.
A čo urobí Grécko? Presné podmienky poskytnutia záchranného balíčka nie sú zatiaľ známe a Atény budú musieť konať najmä podľa nich. Už teraz však vedia, že sa bude šetriť. Hovorí sa o zvýšení dôchodkového veku, zmrazení platov v štátnej sfére a prehodnotení nákladných štátnych projektov.
Ak by sa v Grécku podarilo zoštíhliť obrovský verejný sektor, bol by to dôkaz, že aj balansovanie nad krachom je na niečo dobré. Janis Iliopoulos je optimista. „Konečne Gréci pochopili, že si doma musia urobiť poriadok,“ hovorí. „Samotní Gréci, (ale aj krajiny, ktoré sú teraz prinútené poskytnúť pôžičku Grécku po rozhodnutí MMF), sa snažia znížiť počet štátnych zamestnancov. Momentálne vláda zrušila mnoho nepotrebných komisií. Prichádza do platnosti nový zákon o regiónoch, ktorý znižuje počet samospráv až o dve tretiny. Z  1 034 samospráv zostane len okolo 300. Od budúceho roku vstupuje do platnosti  regulácia počtu štátnych zamestnancov – na 5 štátnych úradníkov, ktorí odídu do dôchodku, bude prijatý maximálne 1 nový.“ Aj on však priznáva, že zložitý bude najmä boj s čiernou ekonomikou. „Napríklad priemerný deklarovaný ročný príjem právnikov je 11-tisíc eur, lekárov 12-tisíc eur. Kto žije v Grécku, vie, že sú to absolútne nezmyselné a podhodnotené čísla, a tak je to aj v mnohých ďalších oblastiach súkromného sektora. Štatistiky odhadujú, že čierna ekonomika v Grécku predstavuje až okolo 25 %  štátnej produkcie.“ Vidieť to aj na tom, ako sa v tejto krajine „špecificky podniká“.
.podnikanie s Grékmi
Slovensko nemá s Gréckom silné podnikateľské väzby. Vysoko prevyšuje náš vývoz nad dovozom z Grécka. Zo Slovenska do Grécka predávame najmä televízory a autá. Zrejme aj vinou krízy mali Gréci vlani menší záujem o televízory, ale záujem o autá vyrobené u nás mierne stúpol. Obchodný zástupca na slovenskej ambasáde v Grécku Milan Staňa tvrdí, že stále je najvyšší záujem o výrobky vyššej strednej kvality a ceny. Aj napriek kríze je tu totiž stále „solídna kúpna sila obyvateľstva“. 
Pre slovenských podnikateľov však nie je jednoduché uchytiť sa na gréckom trhu. Dvere im otvorí až „grécky kontakt“, bez neho je cudzinec na miestnom trhu stratený. Tým, ktorých by teraz lákalo podnikať v Grécku, Milan Staňo odkazuje, aby sa pri rokovaní s úradmi obrnili trpezlivosťou: „Vhodné je odvolanie sa na spoločných známych. A vystupujte ,drzo’, očakáva sa to od vás.“ Pri rokovaní s obchodnými partnermi zas treba prejaviť uznanie, čo Grécko v minulosti dokázalo a pripraviť sa aj na to, že Gréci vo svojom slovníku nemajú slovo „neviem“. Iné je aj ich vnímanie času, často preháňajú a od prvého rokovania netreba veľa očakávať. „Váš partner bude podceňovať technické otázky a sľúbené neznamená realizované. Zmena stanoviska býva častá,“ tvrdí o špecifikách podnikania v Grécku náš obchodný zástupca.
Celkovo je však dnes podnikanie v Grécku oveľa komplikovanejšie, lebo banky vyžadujú zloženie finančnej hotovosti ešte predtým, ako vydajú akúkoľvek garanciu. Pôžičky sú rovnako drahé a grécki importéri často požadujú od exportérov hotovosť. Tvrdšie sú aj podmienky pre tých, čo budú voziť slovenských turistov do Grécka. Majitelia hotelov požadujú peniaze skôr, ako je zmluvne dohodnuté. Nemôžu sa totiž dostať k financiám na svoje investície cez banky.
Náš časopis hovoril v tejto súvislosti so slovenským podnikateľom, ktorý si v Grécku kupoval nehnuteľnosť. Pod zárukou anonymity priznal, že bol nútený gréckou stranou postupovať tak, aby sa z predaja neplatila žiadna daň. Navyše musel podplatiť nielen miestneho úradníka, ktorý predaj vybavoval, ale prekvapilo ho, že musel nosiť dary aj pre jeho rozvetvenú rodinu. Gréci totiž stále pestujú široké rodinné väzby a snažia sa – ak majú tú možnosť a vplyv – pomôcť aj svojim chudobnejším príbuzným. S kúpou nehnuteľnosti je dnes síce spokojný, ale ekonomické vzťahy v Grécku považuje za veľmi špecifické a podnikať by sa tam neodvážil.
.dovolenka a účtenky
Janis Iliopoulos podniká aj so sloganom „Do Grécka s Grékmi!“ Dnes, keď sú voči Grékom aj na Slovensku negatívne naladení, im môže práve toto spojenie skomplikovať život. Aj preto Janis Iliopoulos zverejňuje na internetovej stránke CK Aeolus svoje úvahy o gréckej kríze. Pripomína, že jeho krajina prešla komplikovaným vývojom a demokraciu začala budovať až v roku 1974. 
Grécko bolo špecifické tým, že malo niekoľkých veľmi bohatých podnikateľov (známi sú lodní magnáti ako Onassis), ale väčšina ľudí bola veľmi chudobná. Až socialisti vedení Andreasom Papandreom zlepšili sociálnu situáciu, ale priveľmi zadlžili krajinu a stratili kontrolu nad dlhmi, ktoré urobili.
Janis Iliopoulos je grécky patriot, ale otvorene pre .týždeň priznáva, prečo spolu s bratom v roku 1994 opustil Grécko a začal podnikať na Slovensku. „Bol som úspešný autor učebníc matematiky a zároveň som patril medzi idiotov platiacich normálne dane. Unavovalo ma byť čestný, kým moje okolie fungovalo inak.“ Janis Iliopoulos daňový systém Grécka vystihuje anekdoticky: „Ak sa opýtate matematikára, koľko je 1 + 1, odpoveď bude 2. Ak sa opýtate právnika, odpoveď bude: možno 2. Ak sa opýtate gréckeho účtovníka, odpoveď bude: Aký výsledok potrebujete?“
Preto všetkým turistom, smerujúcim do Grécka, odporúča, aby si vypýtali zakaždým účtenky, ak im ich nedonesú automaticky. Ale pre turistov sa podľa Janisa Iliopoulosa dovolenka v Grécku tohto roku veľmi oplatí. Pripomína, že sú to flexibilní podnikatelia, a keďže teraz nemajú dosť prostriedkov na propagáciu, musia znižovať ceny a viac sa snažiť. „Grécky turizmus je založený na pohostinnosti Grékov, a to sa nezmení ani v súvislosti s finančnou krízou,“ tvrdí spolumajiteľ Aeolusu a vtipne dodáva: „Môžete očakávať, že vás pozvú na kávu a pritiahnu vás do miestnej diskusie, kde sa okrem futbalu dozviete aj detaily o korupčných škandáloch...“ 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite