Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo sa deje s Pravdou?

.martin Hanus .eva Čobejová .časopis .médiá

Denník Pravda prežíva turbulentné časy. S novým majiteľom prišla aj nová šéfredaktorka so svojimi ľuďmi. A denník sa pred našimi očami mení. Čo je za tým?

Marec 2010 prináša vážnu zmenu na denníkovom trhu, názorovo jednoznačne vyhranenom. Začiatkom marca odkúpila Pravdu od predchádzajúceho britského majiteľa skupina J&T. Dnes však už ako majiteľ na verejnosti vystupuje Karol Biermann, bývalý riaditeľ bratislavského letiska, ktorý bol aj s Jánom Počiatkom na jachte J&T v Monaku. 
Na základe rozličných informácií z podnikateľského prostredia sa domnievame, že skutočným majiteľom nie je Biermann, ale ľudia blízki Smeru. Je preto možné, že Smer konečne získal denník, ktorý ho síce nebude otvorene chváliť, ale preferenčne sa zameria na kauzy SDKÚ a zvyšku opozície. Odkloní tak pozornosť od aktuálnych škandálov Ficovej strany. Vyzerá to ako divoká konštrukcia, ale už prvé vydania s novým vedením čosi naznačujú. 
Bežný čitateľ najskôr ani nepostrehol, že sa v redakcii čosi zmenilo. Nová šéfredaktorka Nora Slišková, ktorá naposledy šéfovala Žurnálu, na titulnej strane iba oznámila, že Pravda nepôjde cestou bulvarizácie a vráti sa „k tomu, čo ju vystihuje”. Neinformovala však o personálnych zmenách. Okrem doterajšieho šéfredaktora Juraja Porubského odišli z Pravdy zo dňa na deň zástupkyňa šéfredaktora a asi najlepšia domáca spravodajkyňa Pravdy Zuzana Petková, ako aj zástupca šéfredaktora Juraj Fellegi (zodpovedný za kultúru), editor domáceho oddelenia Mikuláš Sliacky. Slišková si so sebou doviedla najmä ľudí zo Žurnálu. To sa vo firmách pri zmene vedenia stáva, ale v prípade novín nepôsobí tichý palácový prevrat celkom dôveryhodne. 
Prekvapujúce boli prvé vydania Pravdy s novou šéfkou. Pravda sa viackrát dostala k exkluzívnym informáciám z vládneho prostredia (ministerstvo vnútra, FNM), ale nevyzeralo to iba ako novinárska šikovnost. Kauzou týždňa boli totiž práve nové odhalenia v súvislosti s predajom emisií, ale Pravda emisie neriešila, naopak, umiestňovala na titulke články bez akejkoľvek zaujímavej informácie (o prieskumoch), alebo s väzbou na SDKÚ („Kauza Veľký Slavkov sa prepája s SDKÚ”). Bizarný bol najmä titulkový článok o „zbabranej privatizačnej dražbe” z roku 1991 (víťaz dražby zo Senca nezískal akési obchodné priestory a dodnes sa súdi so štátom) aj s citátmi Ivana Mikloša a Ľudovíta Kaníka, vtedajších zodpovedných, ktorých Pravda „pristihla”, že si na tú konkrétnu kauzu nepamätajú. 
Nová šéfredaktorka Nora Slišková na naše podozrenie, či za takým postupom nie je zámer poškodzovať SDKÚ, odpovedala: „To je absurdná otázka. Pri každom článku vrátane káuz ma zaujímajú fakty. Neriešim, či informácia nejaký subjekt poškodzuje, alebo mu pomáha. A už vôbec nepočítam, koľko textov je v prospech či neprospech jednej alebo druhej strany. Ani si neviem predstaviť, že by novinár pri písaní svojich článkov tak uvažoval.“
Z laického pohľadu čitateľa sa Pravda možno významne nezmení. Určite sa z nej nestane vládny denník. Budú to skôr zmeny v dôraze či v redakčných zdrojoch informácií. Ale čitateľ neanalyzuje, prečo sa nejaký článok ocitol na titulke, a nie trebárs na ôsmej strane. 
Pravda vstupuje do celkom novej éry. O to, či bude bulváru viac, alebo menej, pritom skutočným novým majiteľom podľa .týždňa vôbec nejde.   
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite