Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Turbofolk

.peter Bálik .časopis

Etno, world music alebo obyčajné disko. To sú pomenovania, ktoré sa v človeku vynárajú, keď počuje pesničku Horehronie, jednu z najväčších favoritov slovenského zástupcu na Eurovízii. Ale je tu ešte jeden terminus technicus, ktorý sa dokonale hodí na pseudo-worldmusicovú pesničku v podaní mladej speváčky Kristíny. Turbofolk!

Pozor, nejde o žiadnu paródiu, tento žáner skutočne existuje a preslávili sa ním predovšetkým bývalé juhoslovanské krajiny. Turbo preto, že skladbu vždy sprevádza dusavý prvoplánový rytmus – čiž bum, bum, bum, bum, no niekedy je trochu sofistikovanejší, a v prípade Horehronia, aby to vyzeralo viac „etno“. 
Melódie sú väčšinou vypožičané z klasických ľudových pesničiek a keď ich spolu s disco rytmom dáte dohromady, vznikne turbofolk. Najznámejšou predstaviteľkou tohto štýlu je srbská speváčka Ceca, inak bývalá manželka vojnového zločinca a mafiána Arkana, ktorého zavraždili v Belehrade v roku 2000. 
Ceca je v Srbsku niečo ako Madonna, ale na rozdiel od Američanky sú jej turbofolkové pesničky nepočúvateľné, ale masy fungujú. Tvorcovia „najkrajších stromov na Horehroní“ veľmi dobre vedia, čo na Eurovíziu platí – podobné piesne z východoeurópskych krajín v minulých rokoch tam s prehľadom víťazili. 
Recept je jednoduchý. Spojíte akože národné s akože moderným, preženiete mašinkami na spôsob etno, nájdete peknú speváčku, k tomu tanečníkov a výsledok je jasný. Len ťažko pochopiť, prečo Kristina v niektorých momentoch spieva v balkánskej tonalite, asi sa spýtam Ďura Kušnierika, rodáka z Banskej Bystrice, nech mi viac povie o folklóre na Horehroní, či aj tam neboli Turci. 
Na súťaži tá pesnička skutočne vyčnieva, dokonca sa už jeden z tvorcov Eurovízie preriekol, že vyhrá. Nie preto, že by bola dobrá alebo kvalitná, ale je za tým cítiť premyslenú stratégiu jej tvorcov, ktorí sa poistili aj tým, že do tímu stiahli textára Kamila Peteraj. Ten už v minulosti ukázal, že má dobrý cit na to, ako vyťažiť v šoubiznise maximum.  
Nie je náhoda, že týždenník Plus 7 dní napísal, že vraj slovenskí tvorcovia „stromov na Horehroní“ vykrádali zo staršieho macedónskeho hitu Oj, devojče od speváka Tošeho Proeskiho. Ak si vypočujete obe pesničky, skutočne sa podobajú, ale skôr formou ako obsahom. Je to akoby ste pozerali reklamu s melódiou, ktorá vám je povedomá, ale potom vlastne zistíte že, že je to Boys Don‘t Cry od The Cure. Len s poprehadzovanými tónmi. 
Horehronie asi nebude na žalobu. Len sa človek desí, že Kristína na Eurovízii predstaví Slovákov ako balkánsku krajinu. Alebo že by sme sa Balkánu približovali už aj v hudbe?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite