Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Médiá

.jaroslav Daniška .eva Čobejová .časopis .médiá

Útok na Anne Applebaum
V decembri minulého roku vybuchlo auto americkej novinárke Anne Applebaum. Správu u nás vysielal Slovenský rozhlas, ešte horšie však na tom boli čitatelia londýnskych Timesov či estónskej tlače, ktoré z celej udalosti vyrobili „incident“. Skloňovali pritom Moskvu, Putina, prípadne ruské mafie v pozadí. O čo ide? Anne Applebaum, autorka Pulitzerom ocenenej knihy o Gulagu a známa novinárka Washington Post, ktorej články vychádzajú aj v prílohe Sme Fórum, je okrem iného aj manželkou poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorského. V decembri sa náhle v poľskom bulvári objavili fotky dokumentujúce výbuch jej auta. Ešte nafúknutejšia bola správa, ktorá sa následne objavila v spomínaných Timesoch, ale aj v Daily Telegrafe a ďalších médiách. „Niektorí z vás možno budú  hlboko sklamaní, ale dovoľte, aby som všetkých mojich čitateľov uistila, že moje auto nevybuchlo,“ píše Applebaum na svojom blogu. „Obávam sa, že nejde po mne ani ruská mafia (..) a nikdy som nečelila žiadnemu útoku,“ dodáva. Jednoducho sa jej na sedemročnom aute pokazil motor, prišli hasiči a keď sa dozvedeli, že auto vlastní Anna Applebaum spolu s manželom, radili sa s nadriadenými smerom hore, až prišla tajná služba. Niekto potom celú informáciu posunul bulváru a kauza bola na svete. Zaujímavé na tom je, že seriózne Timesy zašli v špekuláciách omnoho ďalej ako poľský bulvár a po upozornení samotnej autorky článok, ktorý vyšiel aj v tlačenom vydaní (na rozdiel od Telegrafu) nestiahli, len trochu korigovali. Bulvár sa hanbiť nemusí. Murdochove Timesy áno.
.jaroslav Daniška
Súkromná konkurencia
Hoci Učiteľské noviny zmenili vedenie redakcie, stále z nich cítiť, že sú to „ministerské“ noviny. Hoci je to už o čosi kultivovanejšia verzia ako pred časom, keď .týždeň tie noviny kritizoval za bezuzdnú propagandu v prospech ministra školstva, stále to nie je nezávislé fórum učiteľov. Je tu však nové periodikum pre učiteľov – súkromná firma EXAM testing začala vydávať noviny s názvom Dobrá škola a s podtitulom: Inšpirácia pre školy, ktoré chcú byť lepšie (časopis sa dá stiahnuť v pdf formáte na stránke www.exam.sk). Šéf firmy Vladimír Burjan v úvodníku hovorí, že pôjde o občasník a ako dôvod vydávania týchto novín uvádza potrebu diskutovať a hľadať charakteristiky dobrej školy. Burjan v novom čísle píše o svojej nádeji, že v roku 2010 konečne prestanú učitelia na niečo čakať a naštartujú sa. Zanechajú pasivitu i osudovú odovzdanosť tomu, čo život prinesie. Koncom roka uvidíme, či sa V. Burjan nemýlil. Ale je pravda, že on a jeho firma na ukončenie pasivity učiteľského stavu urobili niečo veľmi konkrétne – vytvorili nový časopis ako naozaj nezávislé fórum pre učiteľov, ktorí chcú lepšie školy a zmysluplnejšiu prácu. Uvidíme, čo sa bude diať ďalej, teda či si nový časopis nájde svojich čitateľov aj podporovateľov (vo forme inzercie), aby prežil a mohol sa zdokonaľovať. Dobrej škole držíme palce.
.eva Čobejová
Pýtačky Heleny Dvořákovej (Rak, Budmerice, 2009)
Priznám sa úprimne, že nemám rada, keď novinári svoje rozhovory, robené pre noviny, časom  zozbierajú a vydajú knižne. Málokedy sa to dá čítať. Knižné rozhovory sa totiž robia inak (v Česku ich skvele robil Karel Hvížďala, u nás Ján Štrasser). A predsa si ma celkom získala knižka Heleny Dvořákovej, v ktorej sú rozhovory z jej dlhoročnej novinárskej kariéry. V prvom rade je to skvelá grafická úprava, o ktorú sa postaralo budmerické vydavateľstvo Rak. Najprv som len listovala a obzerala si fotografie, rukopisné poznámky a popritom niečo prečítala. Netreba ani čítať všetko, človek si môže vybrať, kto ho zaujíma: Margita Figuli, Hana Zelinová, Albín Brunovský, Hana Ponická, Vojtech Zamarovský, Rudolf Sloboda, Vincent Šikula a ďalší. To sú ľudia, s ktorými už rozhovory dnešná generácia novinárov neurobí. Dvořáková bola vždy empatickým poslucháčom. V jej rozhovoroch niet miesta pre tvrdé či kritické otázky. Pýta sa jednoducho, s úprimným záujmom, ale vždy aj s istou sympatiou až obdivom. Nehanbí sa spýtať Ester Plickovej na jej maškrtu ani Bohdana Warchalu čo jedáva, keď ho v noci prepadne pocit hladu, a Rudolfa Slobodu sa opýta, či mu v jeho domčeku nie je zima, keď vonku mrzne. V jej rozhovoroch nie je intelektuálna prázdnota, ktorá občas trčí z novinových rozhovorov, ale nie je to ani povrchný bulvár. Ak čitateľ prijme Dvořákovej láskavý pohľad, môže si čítanie celkom užívať.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite