Klasickým príkladom je volebné moratórium. Pri voľbách do orgánov VÚC nemôžu kandidáti 48 hodín pred voľbami robiť prakticky nič, pri eurovoľbách a komunálnych voľbách môžu rozdávať letáky a oslovovať ľudí na ulici, pred parlamentnými voľbami moratórium neexistuje. Hľadať logiku v týchto ustanoveniach je zbytočné, žiadna neexistuje. Podobné je to aj s možnosťou hlasovania našich občanov, ktorí žijú v zahraničí.
Keďže sa blížia regionálne voľby, aktuálnou sa stáva ďalšia nelogickosť v našich volebných zákonoch. Pri voľbách do VÚC a komunálnych voľbách, na rozdiel od iných volieb, chýba akákoľvek úprava financovania volebnej kampane. Neexistuje limit výdavkov na kampaň ani povinnosť kandidátov predložiť správu o jej financovaní. To znamená, že napríklad kandidát na poslanca prešovského VÚC môže spokojne zavesiť bilbord na každý strom v kraji či kaviárom dva týždne hostiť všetkých Rómov v osadách a nemusí sa unúvať odpoveďami na otázku, odkiaľ na to zobral peniaze. Či za ne vďačí miestnemu podnikateľovi, alebo dedil po strýčkovi. Obce a samosprávne kraje pritom po decentralizácii rozhodujú o množstve lukratívnych záležitostí a stali sa zaujímavým priestorom na operácie developerov a lobistov. Kauzy, ako nevýhodné prenájmy domov sociálnych služieb v Nitrianskom kraji či podozrivá zákazka na novú budovu sídla VÚC v Trenčianskom kraji, sú dôkazom, že ani v samospráve o veciach nerozhodujú anjeli. Nehovoriac o tom, že celoštátne média do regiónov nedovidia a miestne často žijú vo vzájomne výhodnej symbióze s lokálnymi mocnými.
Každé ustanovenie zákona sa, samozrejme, dá obísť a bolo by naivné veriť, že prísnejšia úprava financovania kampane by vymazala korupciu a klientelizmus v samospráve. Na druhej strane, porovnanie zoznamu sponzorov kampaní s menoslovom víťazov rôznych tendrov a zákaziek by občas mohol priniesť zaujímavú a objasňujúcu informáciu. Tak ako napríklad v prípade Smeru a firmy Ikores.
O zjednotení volebnej legislatívy sa už diskutuje roky. Politici vždy svorne tvrdia, že je to potrebné, ale keď príde na lámanie chleba, vyhovoria sa, že celú vec treba riešiť komplexne a systémovo. Jednoducho vraj chýba politická vôľa. Táto dobre známa efemérna bytosť má však konkrétne mená: Robert, Ján, Vladimír, Mikuláš a Pál.
Keďže sa blížia regionálne voľby, aktuálnou sa stáva ďalšia nelogickosť v našich volebných zákonoch. Pri voľbách do VÚC a komunálnych voľbách, na rozdiel od iných volieb, chýba akákoľvek úprava financovania volebnej kampane. Neexistuje limit výdavkov na kampaň ani povinnosť kandidátov predložiť správu o jej financovaní. To znamená, že napríklad kandidát na poslanca prešovského VÚC môže spokojne zavesiť bilbord na každý strom v kraji či kaviárom dva týždne hostiť všetkých Rómov v osadách a nemusí sa unúvať odpoveďami na otázku, odkiaľ na to zobral peniaze. Či za ne vďačí miestnemu podnikateľovi, alebo dedil po strýčkovi. Obce a samosprávne kraje pritom po decentralizácii rozhodujú o množstve lukratívnych záležitostí a stali sa zaujímavým priestorom na operácie developerov a lobistov. Kauzy, ako nevýhodné prenájmy domov sociálnych služieb v Nitrianskom kraji či podozrivá zákazka na novú budovu sídla VÚC v Trenčianskom kraji, sú dôkazom, že ani v samospráve o veciach nerozhodujú anjeli. Nehovoriac o tom, že celoštátne média do regiónov nedovidia a miestne často žijú vo vzájomne výhodnej symbióze s lokálnymi mocnými.
Každé ustanovenie zákona sa, samozrejme, dá obísť a bolo by naivné veriť, že prísnejšia úprava financovania kampane by vymazala korupciu a klientelizmus v samospráve. Na druhej strane, porovnanie zoznamu sponzorov kampaní s menoslovom víťazov rôznych tendrov a zákaziek by občas mohol priniesť zaujímavú a objasňujúcu informáciu. Tak ako napríklad v prípade Smeru a firmy Ikores.
O zjednotení volebnej legislatívy sa už diskutuje roky. Politici vždy svorne tvrdia, že je to potrebné, ale keď príde na lámanie chleba, vyhovoria sa, že celú vec treba riešiť komplexne a systémovo. Jednoducho vraj chýba politická vôľa. Táto dobre známa efemérna bytosť má však konkrétne mená: Robert, Ján, Vladimír, Mikuláš a Pál.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.