Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kampaň bez zábran

.jozef Majchrák .časopis .téma

Zmätok. Tým slovom sa dá asi najvýstižnejšie označiť slovenská volebná legislatíva. Máme pätoro volieb a pre každé zvláštny zákon. Na tom by ešte nebolo nič zlé, keby každý z nich neupravoval de facto tú istú situáciu iným spôsobom.

Klasickým príkladom je volebné moratórium. Pri voľbách do orgánov VÚC nemôžu kandidáti 48 hodín pred voľbami robiť prakticky nič, pri eurovoľbách a komunálnych voľbách môžu rozdávať letáky a oslovovať ľudí na ulici, pred parlamentnými voľbami moratórium neexistuje. Hľadať logiku v týchto ustanoveniach je zbytočné, žiadna neexistuje. Podobné je to aj s možnosťou hlasovania našich občanov, ktorí žijú v zahraničí.
Keďže sa blížia regionálne voľby, aktuálnou sa stáva ďalšia nelogickosť v našich volebných zákonoch. Pri voľbách do VÚC a komunálnych voľbách, na rozdiel od iných volieb, chýba akákoľvek úprava financovania volebnej kampane. Neexistuje limit výdavkov na kampaň ani povinnosť kandidátov predložiť správu o jej financovaní. To znamená, že napríklad kandidát na poslanca prešovského VÚC môže spokojne zavesiť bilbord na každý strom v kraji či kaviárom dva týždne hostiť všetkých Rómov v osadách a nemusí sa unúvať odpoveďami na otázku, odkiaľ na to zobral peniaze. Či za ne vďačí miestnemu podnikateľovi, alebo dedil po strýčkovi. Obce a samosprávne kraje pritom po decentralizácii rozhodujú o množstve lukratívnych záležitostí a stali sa zaujímavým priestorom na operácie developerov a lobistov. Kauzy, ako nevýhodné prenájmy domov sociálnych služieb v Nitrianskom kraji či podozrivá zákazka na novú budovu sídla VÚC v Trenčianskom kraji, sú dôkazom, že ani v samospráve o veciach nerozhodujú anjeli. Nehovoriac o tom, že celoštátne média do regiónov nedovidia a miestne často žijú vo vzájomne výhodnej symbióze s lokálnymi mocnými.
Každé ustanovenie zákona sa, samozrejme, dá obísť a bolo by naivné veriť, že prísnejšia úprava financovania kampane by vymazala korupciu a klientelizmus v samospráve. Na druhej strane, porovnanie zoznamu sponzorov kampaní s menoslovom víťazov rôznych tendrov a zákaziek by občas mohol priniesť zaujímavú a objasňujúcu informáciu. Tak ako napríklad v prípade Smeru a firmy Ikores.
O zjednotení volebnej legislatívy sa už diskutuje roky. Politici vždy svorne tvrdia, že  je to potrebné, ale keď príde na lámanie chleba, vyhovoria sa, že celú vec treba riešiť komplexne a systémovo. Jednoducho vraj chýba politická vôľa. Táto dobre známa efemérna bytosť má však konkrétne mená: Robert, Ján, Vladimír, Mikuláš a Pál. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite