Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čas zlých správ

.jozef Majchrák .časopis .téma

Nebol to dobrý týždeň. Na prelome septembra a októbra neprešiel deň, aby sa v médiách neobjavili správy o väčšom prepúšťaní v dôsledku krízy. Prichádzali z celého Slovenska. Sme už na dne?

Hromadné prepúšťania, teda také, keď zamestnávateľ prepustí dvadsať a viac zamestnancov, nahlásili na úrady práce veľkí zamestnávatelia v okresoch Bardejov a Svidník. Obuvnícka firma Jas-Export Bardejov plánuje prepustiť 546 zamestnancov a nemocnica vo Svidníku sa musí rozlúčiť s viac ako štyridsiatimi ľuďmi. Hromadné prepustenie zamestnancov ohlásila  pre odbytovú krízu aj textilná fabrika Ross v Kráľovskom Chlmci. O prácu by malo prísť 127 zamestnancov, prevažne žien, ktoré tam pracovali ako šičky. Približne 100 ľudí musí prepustiť aj spoločnosť Chemes v Humennom, ktorá sa zaoberá výrobou a rozvodom elektrickej energie a technických plynov. 
Zlé správy sa však netýkali iba východu krajiny. Svoju továreň v Prievidzi sa rozhodla zavrieť talianska obuvnícka firma Geox. O prácu tak príde 470 ľudí. Ukončenie výroby vlnitej lepenky (flutingu) oznámil aj vlastník celulózky v Štúrove, írsko-holandská spoločnosť Smurfit Kappa Group. Do konca marca budúceho roku sa celulózka bude musieť rozlúčiť s 350 zamestnancami. K komu všetkému sa na Hornej Nitre o prácu trasie takmer 1 800 zamestnancov Nováckych chemických závodov. Pokuta od Európskej komisie za účasť spoločnosti v karteli dostala fabriku do situácie, keď si len málokto trúfne prognózovať jej ďalší osud. 

.dobre už bolo 
Bicykel je v Štúrove najobľúbenejším dopravným prostriedkom. Aj krátko pred začiatkom rannej pracovnej zmeny o pol šiestej sa do miestnej celulózky šinie zástup blikajúcich cyklistov. Na jar ich už bude podstatne menej. Ľudom ráno veľmi do reči nie je. „Dajte mi pokoj. Ani na to nechcem myslieť, nieto ešte hovoriť s novinármi,“ hovorí uzimená žena, ktorá vystúpila z ranného autobusu. Mávne rezignovane rukou a pridá do kroku. Pán, ktorý sa predstaví iba krstným menom Ivan, dochádza do celulózky z obce Bátorove Kosihy. Je ochotnejší. Asi preto, že – ako hovorí – je „za vodou.“ Kamarát, podnikateľ z dediny, mu v prípade straty práce sľúbil, že ho zamestná ako šoféra. „Viete, čo ma však najviac mrzí? Robím tu už dvadsaťpäť rokov a myslel som si, že to dotiahnem až do dôchodku. Teraz si budem musieť na staré kolená zvykať na niečo nové.“ Pred fabrikou sa ráno dajú vypočuť rôzne názory na dôvody zrušenia časti výroby v celulózke. Mnohí neveria, že ich výroba vlnitej lepenky nie je konkurencieschopná, odbyt bol dobrý, firma sa vraj takto, na úkor Štúrova, snaží pomôcť svojim prevádzkam v zahraničí. 
Podľa Karola Wolfa zo spoločnosti Dynamic Relations 2000, ktorá vlastníka celulózky na Slovensku mediálne zastupuje, je za zastavením časti výroby pokles dopytu po vlnitej lepenke. Tá sa v Štúrove vyrába vo veľkej miere zo surového dreva a nestačí konkurovať lacnejšej lepenke z recyklovaného papiera. „Na negatívne výsledky mal vplyv aj vstup Slovenska do eurozóny a prištedrá štátna pomoc, ktorú výrobe vlnitej lepenky na báze recyklovaných vlákien poskytujú viaceré štáty strednej a východnej Európy. V roku 2009 tak výroba v Štúrove prestala byť rentabilná,“ povedal Wolf pre . týždeň. V celulózke sa okrem vlnitej lepenky produkujú aj obaly a táto výroba bude podľa neho pokračovať aj naďalej v plnej prevádzke.
Správy o prepúšťaní v celulózke prichádzajú v čase, keď región nie je v dobrej kondícii. Počet evidovaných nezamestnaných sa tu v priebehu roka zdvojnásobil. Podpísalo sa pod to najmä hromadné prepúšťanie v továrni Suzuki v susednom Ostrihome. O prácu tak prišlo aj 170 ľudí zo štúrovského regiónu. Dobre na tom nie je ani priemyselný park v maďarskom Komárome, kde tiež pracujú aj miestni a prepúšťať už museli aj menší podnikatelia v regióne. V meste sa pritom pošuškáva aj o ďalšom veľkom prepúšťaní v Suzuki. „Zatiaľ žiadnymi takýmito informáciami nedisponujeme, zahraničný subjekt nám ich nemusí oznamovať. Dozvieme sa to len neoficiálne,“ hovorí šéfka miestneho detašovaného pracoviska úradu práce Csilla Onódiová. Zatiaľ vraj nedokáže hovoriť ani o presnom dopade prepúšťania v celulózke na miestny trh práce. „Harmonogram hromadného prepúšťania ešte nebol odovzdaný, takže nepoznáme presnú profesijnú štruktúru prepustených. Celulózka je však strategickým zamestnávateľom a koniec časti výroby sa môže negatívne dotknúť aj ďalších subdodávateľov,“ vysvetľuje Onódiová.  Nejaké voľné miesta sa v regióne dajú ešte nájsť najmä v službách a stavebníctve. 
Po 90. rokoch, keď sa nezamestnanosť pohybovala vysoko nad dvadsiatimi percentami, sa neskôr región konečne nadýchol k lepšiemu životu. Postavil sa most do Ostrihomu a mnohí Štúrovčania sa tak mohli zamestnať aj v priemyselných parkoch, ktoré vtedy na severe Maďarska vyrastali ako huby po daždi. Darilo sa aj reštauráciám a službám. Niektorí návštevníci katedrály v Ostrihome si našli čas aj na návštevu opačného brehu Dunaja a hoci tu netrávili týždne, aspoň si dali pivo či kávu. Nezamestnanosť postupne klesla a v rokoch 2005 až 2007 sa pohybovala pod desiatimi percentami. „Bolo to také krásne, normálne obdobie. Každý, kto chcel, robotu našiel a doma sedeli len tí, ktorým sa robiť nechcelo. Nuž čo, dobre už bolo a teraz môžeme sledovať, ako vyzerá kapitalizmus, teda jeho menej sympatická tvár,“ hovorí s povzdychom viceprimátor Štúrova Rudolf  Czép. 
Optimizmom nehýri ani majiteľ kaviarne na pešej zóne. Ešte pred časom tu cez víkend chodili húfy Maďarov a dnes je všetko naopak. Miestni začali chodiť do Maďarska a „kšefty sa prestali hýbať“. Tržby v kaviarni mu vraj oproti minulému roku klesli približne o polovicu. 
.kríza ako výhovorka?
Socialistické budovy a pórobetonový plôtik, za ktorým sú stojany na bicykle zamestnankýň. účinne maskujú fakt, že vo výrobnej zóne neďaleko centra Prievidze sídli firma TDS, s. r. o. Za ničnehovoriacou skratkou sa skrýva svetoznámy taliansky výrobca obuvi GEOX. Po desiatich rokoch úspešného pôsobenia na Slovensku tento rok v lete nečakane oznámil hromadné prepúšťanie. O prácu príde do konca roka všetkých 470 ľudí. Pre hornonitrianske ženy (a ich rodiny) je to šok. Ide o najväčšie hromadné prepúšťanie v regióne.
Vchádzame do sídla firmy. Chceme hovoriť s niekým z manažmentu. Odkedy začali prepúšťať, médiá tu slušne, no dôsledne odmietajú. Poznajú tak prvú poučku krízového manažmentu. „Zatloukat,“ radil už doktor Plzák o nevere. Po chvíľke prichádza elegantný mladý muž, podľa oblečenia a účesu Talian, predstavuje sa ako doktor Santini. Vedľa neho stojí žena v bielom plášti, podľa výzoru Slovenka, predstaví sa ako tlmočníčka. Nie je potrebná, bavíme sa po anglicky. „Call to mister Bernardini Thanai to Italy,“ dáva nám doktor Santini lístok s telefónnym číslom a dodá, že mister Bernardini je člen vrcholového manažmentu firmy zodpovedný za styk s médiami, povie nám o jej histórii aj perspektívach. Ďakujeme, bájky nechceme, pomyslíme si v duchu. 
Môže však za náhly odchod GEOX-u naozaj svetová kríza? V Prievidzi si to nemyslia. Šéfredaktorka regionálneho týždenníka MY- Hornonitrianske noviny Viera Klasovitá pripomína „vox populi“, podľa ktorého je za hromadným prepúšťaním po desaťročných daňových prázdninách na Slovensku sťahovanie výroby za lacnejšou pracovnou silou do iných krajín. „Ešte pred rokom mali u nás inzeráty, že hľadajú pracovnú silu. Boli sme tam pred rokom, keď otvárali novú jedáleň. Prišiel najvyšší šéf firmy z Talianska, informoval o rozvojových plánoch. Pôsobili ako stabilná firma, veľa tu investovali. Preto je to nepochopiteľné,“ vraví Klasovitá. Hromadným prepúšťaním v TDS bol zaskočený aj riaditeľ Úradu práce v Prievidzi Jozef Stopka. „Bol to jeden z tých lepších, ak nie najlepších zamestnávateľov v regióne,“ hovorí sklamane Stopka a dodáva: „Zúčastňovali sa pravidelne na burze práce, robili sme pre nich nábory, zamestnanci mali sociálne výhody, pravidelný príjem. Doslova zo dňa na deň prišiel taliansky riaditeľ spoločne so slovenským a oznámili mi, že na základe pokynu ústredia v Taliansku sa výroba zastavuje na Slovensku a v jednej ďalšej krajine. Pokúšali sme sa viesť rokovania, ponúkli sme podporné opatrenia zo strany vlády, no nepomohlo to.“
V zdanlivo beznádejnej situácii začal Úrad práce rokovať s inými výrobcami obuvi v širšom okolí. Sľúbili, že zamestnajú sedemdesiat prepustených žien a zabezpečia im aj prepravu.  

.v očakávaní dna
Kríza na Hornej Nitre ešte zďaleka nedosiahla svoje dno. V ponuke Úradu práce je dvesto voľných miest – a osemtisíc ľudí bez práce. Pokiaľ ku koncu roku 2008 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 6,34 percenta, koncom septembra to bolo už 10,10 percenta. A zrejme prekoná aj jedenásťpercentný rekord z 90. rokov. Teraz na jeseň o prácu prídu ľudia v sezónnych profesiách. No najmä, hromadné prepúšťanie už nahlásili iné firmy a týka sa 1 156 ľudí. „Je to jednoznačný nárast. Pokým v roku 2008 sme mali iba tri hromadné prepúšťania, za tento rok ich je už deväť,“ uvádza Mariana Žáčiková z Úradu práce.
Hromadné prepúšťanie je pritom dlhodobý, vopred plánovaný proces. Úrad práce nemá veľa možností tomu zabrániť. V marci prijala vláda balíček piatich nových protikrízových opatrení. Ide o menšie finančné injekcie. Zatiaľ ich v okrese využilo sedem firiem, vďaka čomu sa vytvorilo vyše osemdesiat pracovných miest. „Takpovediac na dračku idú najmä dve opatrenia,“ hovorí Margita Geczyová z oddelenia služieb zamestnávateľov prievidzského Úradu práce a dodáva: „Ak sa firma rozhodne ponechať si ľudí na šesťdesiat percent mzdy a hľadá zdroje, tak náš úrad prispieva tejto skupine pracovníkov na preplácanie odvodov z náhrady mzdy. Druhý nástroj  je medzi tunajšími zamestnávateľmi ešte populárnejší. Ide o príspevok na novovytvorené pracovné miesto, ktoré vznikne aj v čase krízy. Vtedy prispievame na refundáciu mzdových nákladov maximálne do výšky tridsiatich percent celkovej ceny práce v národnom hospodárstve, teda do výšky 283,14 eura.  Podmienkou však je udržať toto miesto počas dvanástich mesiacov, čo je pre firmy výhodné, lebo iné nástroje sú viazané na dvojnásobnú lehotu.“

.limited a voľačo
Skutočne veľká hrozba sa však týka jedného z najväčších zamestnávateľov v regióne, ktorým sú Novácke chemické závody (NCHZ). Táto spoločnosť sa dostala do kritickej situácie po tom, ako jej v júli udelila Európska komisia (EK) pokutu 19,6 milióna eur za účasť v chemickom karteli. Zdroje .týždňa uvádzajú, že NCHZ – podobne ako ďalšie európske firmy – udala komisii švédska chemická fabrika Akzo Nobel, aby sa tak sama vyhla pokute za kartelovú dohodu a vyrobila problém konkurencii. Pokuta by mala na NCHZ likvidačný dopad. Znamenala by stratu práce pre 1 800 ľudí priamo vo firme a ďalších zhruba päťtisíc v nadväzujúcich výrobách. Najväčší zamestnávateľ v Novákoch preto podal návrh na konkurz a požiadal súd o ochranu pred veriteľmi. Do hry už vstúpila aj vláda, uznala existenciu kartelovej dohody a štát bude spoluúčastníkom konania v Bruseli. 
Čo však môže urobiť vláda na záchranu fabriky? Azda iba presviedčať EK, že pokuta by mala likvidačný charakter. Prísny Brusel však podobné pokuty odpúšťa nerád. A vláda sotva zaplatí pokutu súkromnej firme, ktorú pred rokom od Prvej garantovanej odkúpila neznáma cyperská spoločnosť Disor Holdings Limited. Aj keď tu na Hornej Nitre mnohí pripomínajú, že vláda už urobila precedens, keď pomohla súkromnej firme Hornonitrianske bane. A ľudí štve aj to, že pokuta pre NCHZ nie je dramaticky vyššia od sumy z nástenkového centra – ktorú zatiahneme všetci zo štátneho rozpočtu...
Odborový šéf v chemičke Peter Král má však vo veciach jasno: „Chcú zadupať Slovensko do zeme,“ hovorí tajomne a pokračuje: „Za prvej Dzurindovej vlády chceli zrušiť v tejto fabrike výrobu PVC. Bol za tým konkurečný boj, snaha zlikvidovať nás.“ Král ukazuje na predmety vo svojej kancelárii: „Vidíte tento telefón? A počítač? Viete, z čoho sú vyrobené? Z PVC!“ Paradoxne, svojrázny odborový predák, ktorý prirovnáva kartelovú dohodu k predavačom zeleniny na trhu (keď majú rovnakú cenu, to nie je kartelová dohoda?) je jediný človek z NCHZ, s ktorým sa tu dá hovoriť. Pretože manažment sa „obrnil“ s odôvodnením, že si na kontakt s médiami najal agentúru v Bratislave. Král má však pravdu, ak si povzdychne, že kedysi, keď fabriku vlastnila Prvá garantovaná, aspoň vedel, kam má zavolať. Ale komu zavolá teraz, keď je vlastníkom akýsi „limited a voľačo“, keď je to „samé limited united“?

.sám proti mafii?
Je tu jeden človek, ktorý by sa mohol dnes cítiť ako prorok zlých správ. Primátor Novák Dušan Šimka v kraji požíva povesť notorického „podávača“ trestných oznámení. Faktom však je, že už v roku 2004, za bývalého vedenia firmy, podal na vedenie NCHZ trestné oznámenie, pretože mal podozrenie z tunelovania firmy. Polícia však podľa neho oznámenia zahrala do autu. Naopak, primátor Šimka sa stal terčom vyhrážania a pokusov o kompromitáciu. Z obáv o svoju bezpečnosť preto požiadal o policajnú ochranu. Aké však bolo jeho prekvapenie...
„V roku 2003 som upozornil policajného viceprezidenta Šáteka na činnosť Prvej garantovanej. Označil som ju ako nespoľahlivý nebankový subjekt, podvodníkov. Aj Spišiakovi som povedal, že polícia v regióne je „pod palcom“ jedného podnikateľa, bývalého člena dozornej rady NCHZ. Poslali mi dvoch policajtov. A výsledok? Všetko o mne okamžite vedeli páni z podsvetia,“ tvrdí Šimka. Nedá si však pokoj. Za pád fabriky je podľa neho zodpovedný aj štát, lebo FNM predal chemičku nespoľahlivej firme. Čo asi ukáže hĺbková kontrola zmlúv a faktúr od roku 2003, ktorú teraz posiela do NCHZ vláda?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite