Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo dostal Obama Nobelovu cenu

.štefan Hríb .časopis .editorial

Nobelova cena mieru už bola udelená kdekomu. Najmä Arafat, otec palestínskych teroristov, bol pôvabný výber. Teraz prišiel rad na Obamu – vraj za spojenie ľudí a posilnenie diplomacie. Páni akademici, brzdite.

Nobelova cena za mier nie je, samozrejme, žiadny objektívny výber toho najlepšieho v oblasti mieru. Napokon, samotný pojem mier je mätúci – keď v roku 1938 Daladier a Chamberlain ustúpili v sudetskej otázke Hitlerovi a obetovali Československo, robili to tiež v mene mieru. Ale realita bola celkom opačná – slobodný svet dostal za ustupovanie fašistickému zlu strašnú vojnu. Musel prísť muž vojny Churchill, a vylodenie americkej armády v Európe, aby slobodný svet obstál a fašizmus bol porazený. Kto urobil pre mier viac?
Aj keď americký prezident Carter (mimochodom, tiež držiteľ Nobelovej ceny mieru) sníval počas Studenej vojny o dohode s Moskvou, išlo mu najmä o mier. Za potlesku elít, intelektuálov aj akademikov. Lenže slobodný svet za ustupovanie komunistickému zlu znovu pykal – Rusi vpadli do Afganistanu, aby ešte viac rozšírili ríšu neslobody, Amerika ostala výrazne oslabená (čo okamžite využil Irán na jej poníženie rukojemníckou drámou v Teheráne), a celý Západ zmätený. Znovu musel prísť muž Hviezdnych vojen Reagan a železná lady Thacher, aby slobodný svet obstál a komunizmus padol. Kto urobil pre mier viac?
Oceňovať ľudí za ich príspevok k mieru je teda zradné. Dnešné pekné mierové slová sa môžu už zajtra ukázať ako cesta k utrpeniu a vojne, naopak, dnešný tvrdý postoj môže už zajtra priniesť úľavu a pokoj zbraní. Nobelova cenu za mier pre Baracka Obamu je práve v tomto zmysle zjavne predčasná.
Navyše, Obama zatiaľ nič konkrétne pre mier neurobil. Vyhral voľby, pretože podmanivo rečnil. Aj o mieri. A ďalej? Aký čin, významný pre mier, nasledoval? Chce napríklad vycúvať z Iraku, ale až keď to bude rozumné. To chcel aj Bush. V čom je rozdiel? Obama, naopak, nechce vycúvať z Afganistanu, posiela tam dokonca viac vojakov, pretože chce s Talibanom vyhrať. To chcel aj Bush. V čom je rozdiel? V priazni elít a svetových médií. Trochu povrchné kritérium na Nobelovu cenu.
Rozdiel, naopak, vidno v prístupe k Rusku – Bush pri protiraketovej obrane Putinovi neustúpil, Obama áno. Ale je to krok k mieru? Kto verí, že Rusko už nemá imperiálne ambície, odpovie áno, kto tomu neverí, odpovie nie. Ale stavať svetový mier na viere v Rusko je po skúsenostiach z 20. storočia kriminálny hazard.
Ďalší viditeľný rozdiel je v prístupe k jadrovým zbraniam. Bush ich chápal ako dôležitý nástroj odstrašenia, Obama sníva o svete bez nich. Lenže, v čom by bol taký svet lepší? Nie je to najkrajšie svedectvo o ľudstve, ale je to pravda – jadrové zbrane zabezpečili, že svet už viac ako 60 rokov nepozná nového Hitlera a Stalina. Ak jadrové zbrane odstránime, čo odstraší Irán od napadnutia Izraela, čo zabráni vojne medzi Indiou a Pakistanom, čo zastaví čínsku armádu, ak sa tamojší komunisti nadýchnu na útok? Sen o svete bez jadrových zbraní je zvodný, ale v skutočnosti je nebezpečný, pretože nesmeruje k mieru, ale k viacerým krvavým vojnám.
Napokon, čím Obama spojil ľudí a posilnil svetovú diplomaciu? Amerika je rozdelená ako za Busha, zvlášť po Obamových plánoch na povinné zdravotné poistenie. A Európa nechce pomôcť Obamovi v Afganistane tiež rovnako ako predtým Bushovi. O akom spojení je reč? 
A silnejšia svetová diplomacia? Myslí sa tým OSN, aréna tyranov, ktorí občas predsedajú Komisii pre ľudské práva a dávajú lekcie slušnosti Izraelu, jedinej demokracii v oblasti? V čom je dnes bájna OSN lepšia? V ničom.
Na rovinu – Obama nedostal Nobelovú cenu za mier, ale za to, že oživil umierajúcu nádej svetovej ľavice a pacifistov. V poriadku, len to netreba skrývať.
Štefan Hríb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite