Nie je to len najhorší scenár, je to priamo desivý scenár – Štefan Harabin je muž, o ktorom sme už dávnejšie napísali, že sa nemal stať nielen ministrom spravodlivosti, ale ani sudcom. Vyniká pomstychtivosťou, medzi sudcami šíri strach, v posudzovaní sudcov uňho nehrá rolu kvalita, ale lojalita. Stačí si pozrieť zoznam jeho miláčikov či zoznam nepohodlných, proti ktorým inicioval disciplinárne stíhania. Teraz hrozí, že tento muž sa od budúceho pondelka stane minimálne na päť rokov predsedom Najvyššieho súdu.
.excesy
Iste, nám novinárom sa dá vyčítať, že v pohľade na tohto ministra nie sme objektívni a prepadáme hystérii. Harabinizácia súdnictva totiž dolieha na noviny a slobodu slova v niektorých prípadoch takmer existenčne. V minulom .týždni (Editorial, 23/2009) sme písali o ťažko uveriteľnom rozsudku súdu v Bratislave, na základe ktorého máme sudcovi Štefanovi Minárikovi zaplatiť 600-tisíc korún (s ďalšími nákladmi dokopy 750-tisíc korún).
Denník SME sa má podľa ďalšieho rozsudku ospravedlniť Ivanovi Lexovi na titulnej strane a zaplatiť mu takmer milión korún. A to len preto, že denník o exriaditeľovi SIS v januári 2004 napísal, že v kauze triptychu Klaňanie sa troch kráľov chcela tajná služba diskreditovať biskupa Baláža. Ivan Lexa si v týchto časoch môže založiť na svojej minulosti celkom výnosnú živnosť.
Sťažovať sa nemôže ani premiér Robert Fico, ktorý za titulok v týždenníku Trend Zlodej budúcich dôchodkov vysúdil v apríli ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške vyše 240-tisíc korún a v máji od denníka Plus jeden deň za článok Premiér novinárom: špinaví hajzli takmer dva milióny korún (v oboch prípadoch nie sú rozsudky ešte definitívne).
Pomerne spokojný môže byť aj predseda parlamentu Pavol Paška, ktorému síce Okresný súd v Bratislave I. nepriznal nemajetkovú ujmu vo výške milión korún, ale Ivan Mikloš sa mu musí za svoje vyjadrenia v TV JOJ ospravedlniť.
Korunu všetkému nasadzuje sám minister Harabin: denníky SME, Pravda, Plus 1 deň a týždenník Plus 7 dní požiadal predminulý týždeň mimosúdnou výzvou, aby mu zaplatili dokopy 600-tisíc eur (lepšie to znie v starých korunách – 18 miliónov korún) za to, že písali o jeho osobe v spojení s mafiou, čím „hrubo zasiahli“ do jeho povesti a cti. Na takéto excesy sme si už zvykli. No predstava, že by mal Harabin zasadnúť minimálne do roku 2014 na post predsedu Najvyššieho súdu, je napriek všetkým našim zvyklostiam neznesiteľná. Nielen pre novinárov – ale pre všetkých ľudí, ktorí si želajú, aby pojmy súd a spravodlivosť aspoň do istej miery pripomínali synonymá.
.strach
Na Najvyššom súde (NS) majú takisto mnohí sudcovia pocit ohrozenia. Minimálne tých 30 sudcov, ktorí podpisom podporili kandidatúru Evy Babiakovej. Táto sudkyňa sa ako jediná postaví zoči-voči Štefanovi Harabinovi. V inej krajine by boli takéto sudcovské voľby normálnou vecou, u nás sú kandidatúra Babiakovej a tých 30 podpisov v podstate aktom odvahy. Tým väčšmi si ceníme štyroch sudcov (ich odpovede sú v našej ankete na stranách ... ), ktorí v tejto situácii svoj názor aj nahlas vyslovili. Na Najvyššom súde totiž vládne strach – v roku 2002, keď sa o post predsedu NS uchádzal Sergej Kohut, ho otvorene ako protikandidáta Štefana Harabina podporila ešte pohodlná väčšina. Dnes však z Harabina vyžaruje taká sila, že aj tých 30 podpisov z celkového počtu 72 sudcov vytvára z NS opozičnú sudcovskú baštu. Čo sa však stane, keď Súdna rada Harabina zvolí a prezident Ivan Gašparovič potvrdí ako predsedu NS? Niečo naznačujú aj odpovede štyroch tamojších sudcov. Svoje si vie domyslieť aj širšia verejnosť: umenie, ktoré ovláda Harabin dokonale, je mstiť sa. Ako to bude robiť? Stačí čítať pozoruhodné zákony z jeho ministerskej dielne.
.pirueta
Odchádzajúci minister Štefan Harabin neponechal nič na náhodu. Pred prechodom z ministerstva na Najvyšší súd pripravil novelu, ktorá mení takzvané statusové zákony. Tie upravujú fungovanie justície. Najväčšie zmeny sa týkajú zákona o sudcoch a prísediacich a zákona o súdoch. O novele by sa malo v druhom čítaní hlasovať na najbližšej schôdzi parlamentu. Na tejto Harabinovej iniciatíve je najbizarnejšie to, že ešte pred časom sa snažil o pravý opak. Na konci minulého roka presadil zmeny zákonov, ktoré v oblasti súdnictva posilňovali postavenie ministra spravodlivosti. Napríklad mu umožňovali prakticky bez obmedzenia odvolávať predsedov súdov. Ministerstvo vtedy silnejšie kompetencie obhajovalo tým, že minister nesie za rezort politickú zodpovednosť.
Na začiatku tohto roku však Harabin zmenil názor. Predložil novelu, ktorá na úkor ministra spravodlivosti výrazne posilňuje právomoci Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Predseda NS, teda post, o ktorý sa Harabin uchádza, je automaticky aj predsedom Súdnej rady. Ako dnes ministerstvo túto piruetu obhajuje? V dôvodovej správe novely zákona zrazu hovorí o nutnosti posilniť nezávislosť súdnictva od vládnej moci.
.pán nad justíciou
Ak Harabinova novela prejde, šéf Súdnej rady bude mať veľmi silné personálne a motivačné kompetencie. Jednoducho bude pánom nad justíciou. Ak musel doteraz minister pri obsadzovaní miest predsedov okresných a krajských súdov aspoň formálne rešpektovať výberové konania, podľa novely by bolo výlučne na vôli predsedu Súdnej rady, kým tieto funkcie obsadí. Na ich odvolanie by tiež nepotreboval žiadny návrh, ale len súhlas Súdnej rady. Teda orgánu, ktorý riadi.
Predseda NS a Súdnej rady má už podľa minulý rok chválených noviel zákonov posilnené právomoci aj voči sudcom Najvyššieho súdu. Na tomto súde existujú štyri kolégia – trestné, občianske, správne a obchodné. Práve v čase, keď Harabin NS v rokoch 1998 až 2003 predsedal, sa objavili podozrenia, že preraďovanie sudcov z jedného kolégia do druhého využíval ako formu trestu pre svojich oponentov. Aj preto sa neskôr v zákone objavila veta, že takéto preradenie je možné iba so súhlasom dotknutého sudcu. Dnes už toto ustanovenie neplatí.
Predsedovia jednotlivých kolégií, teda uznávané autority v danej oblasti práva, môžu byť podľa dnešného stavu odvolaní len tajným hlasovaním členov kolégia. Po novom by ich môže jednoducho, bez udania dôvodu odvolať predseda Najvyššieho súdu. Ten rozhoduje aj o odmeňovaní jednotlivých sudcov NS. Kým v minulosti bola výška odmeny limitovaná jedným mesačným platom, dnes už takéto obmedzenie neexistuje. O aký silný nástroj pre motivovanie verných a trestanie nepohodlných ide, netreba vysvetľovať. Najmä nie Harabinovi, ktorý tento nástroj na NS už hojne využíval.
.z kresla do kresla
Minister Harabin má jeden problém. O post šéfa NS sa môže uchádzať len sudca. Harabin má kvôli „ministrovaniu“ výkon sudcovskej funkcie prerušený. Existujú právne názory, že ak bude kandidovať ako minister, poruší Ústavu. Myslia si to napríklad sudcovia Najvyššieho súdu Peter Paluda, Zuzana Ďurišová a Miroslav Gavalec (viac v ankete). Podľa podpredsedníčky Súdnej rady Viery Petríkovej je však všetko v poriadku. „Pán Harabin sa nemusí vzdať funkcie ministra. V rámci svojich kompetencii sme si k tomu urobili neformálnu analýzu,“ povedala Petríková pre týždenník Trend.
Aj ústavný právnik Radoslav Procházka sa prikláňa k názoru, že Harabin sa o funkciu šéfa NS môže uchádzať aj z pozície ministra. „Prípustnosť kandidatúry osoby s prerušeným výkonom sudcovskej funkcie závisí od toho, či možno za sudcu považovať osobu, ktorá nevykonáva funkciu sudcu. Mne sa zdá, že zákon to nevylučuje, pretože rozlišuje medzi výkonom funkcie sudcu na jednej strane a situáciou, keď je niekto sudcom a funkciu nevykonáva. Toto rozlíšenie nachádzam napríklad v tom, že zákon nazýva sudcom aj osobu, ktorá má prerušený výkon funkcie. Pri takomto výklade Ústavy a zákona môže minister Harabin kandidovať aj bez toho, aby sa predtým ujal výkonu funkcie sudcu,“ uviedol Procházka pre .týždeň. Definitívne tento problém možno rozlúskne až Ústavný súd. O tejto téme, ako aj o zmenách statusových zákonov, sme sa chceli rozprávať aj priamo s ministrom Harabinom. Jeho hovorca nám prisľúbil, že sa budú našou žiadosťou zaoberať, nakoniec sme však termín rozhovoru nedostali.
.aký bude Smer?
Šanciam Evy Babiakovej verí len málokto. Súdna rada, vrcholný orgán nezávislosti súdnej moci, sa ani nepretvaruje, že pracuje ako servisná služba ministra Harabina. Od októbra 2008 nie je obsadená funkcia predsedu NS. Na koho sa asi tak dlho čakalo? Súdna rada Harabinovi pomáhala v najväčších problémoch – keď sa preukázali jeho kontakty so Sadikim, prijímala manifestačné uznesenia na podporu ministra. A, samozrejme, posväcovala disciplinárne stíhania proti neposlušným sudcom.
Zo súčasných 17 členov Súdnej rady je potrebných na zvolenie 10 hlasov. Dá sa ešte vôbec veriť na zázrak? Tých desať hlasov by mal mať Harabin s prehľadom zaistených. Mätie len informácia, ktorú nám prezradili dobre informované zdroje: sudkyni Babiakovej údajne vyslovil podporu zo Súdnej rady jeden člen, ktorý dosiaľ patril do skupiny takzvaných harabinovcov...
Utešovať môžu aj ďalšie špekulácie: v prostredí Smeru sú niektorí ľudia z praktík Harabina znechutení a najmä nevidia dôvod, prečo by mal nominant HZDS celkom ovládnuť tretiu moc v štáte. Poslankyňa tejto strany Jana Laššáková (členka Ústavnoprávneho výboru) netají istú nespokojnosť s Harabinovými zákonmi: „Kompetencie ministerstva sa dosiaľ posilňovali a zrazu sa mu berú a odovzdávajú Súdnej rade.“ Kritizuje aj činnosť Súdnej rady: „Vôbec nedokážem pochopiť, že NR SR zvolí určitý počet sudcov do disciplinárneho senátu a Súdna rada nám ich nevyberie. Sme predsa zákonodarná moc, je v tom niečo choré,“ hovorí poslankyňa Smeru pre .týždeň. Pýtame sa jej, či teda Smer predloží pozmeňovacie návrhy k zákonom: „Nie. Je dohoda, že o tomto návrhu zákona sa bude rokovať až po voľbe šéfa NS.“
Zdá sa, že Smer nebude brániť Harabinovmu prestupu na NS. Ani Robert Fico nebude naliehať na Ivana Gašparoviča, aby zvoleného Harabina nevymenoval. Napokon, podľa našich informácií minulé leto práve Gašparovič navrhol Ficovi, aby Harabina pre kauzu Sadiki odvolal. Veľký idealizmus prezidenta za tým nehľadajme: s Mečiarovým HZDS je dlhodobo na nože. Otázka je, či by dnes on sám dokázal (či chcel) Harabina zastaviť. Nádeje sú však pramalé.
Stať sa však môže ešte iná vec: Smer by mohol po zvolení Harabina torpédovať jeho veľkolepé novely. Poslanci Smeru už spolu s opozíciou odmietli návrhy HZDS, aby zákony získali účinnosť už od septembra tohto roku. Má sa tak stať až od 31. decembra 2010.
.posledná nádej
Iste, útecha, že Harabin nebude napokon takým silným predsedom NS, ako si sám vysníval, je veľmi chabá. Očakávať od Roberta Fica opatrenia proti chobotnici, aká sa zmocnila v posledných rokoch súdnictva, je iluzórne. Štefan Harabin si robil pod premiérom Ficom, čo sa mu zachcelo. Premiér politicky a prezident aj právne majú teraz poslednú šancu to zastaviť – pre Slovensko by konečne urobili užitočnú vec.
.excesy
Iste, nám novinárom sa dá vyčítať, že v pohľade na tohto ministra nie sme objektívni a prepadáme hystérii. Harabinizácia súdnictva totiž dolieha na noviny a slobodu slova v niektorých prípadoch takmer existenčne. V minulom .týždni (Editorial, 23/2009) sme písali o ťažko uveriteľnom rozsudku súdu v Bratislave, na základe ktorého máme sudcovi Štefanovi Minárikovi zaplatiť 600-tisíc korún (s ďalšími nákladmi dokopy 750-tisíc korún).
Denník SME sa má podľa ďalšieho rozsudku ospravedlniť Ivanovi Lexovi na titulnej strane a zaplatiť mu takmer milión korún. A to len preto, že denník o exriaditeľovi SIS v januári 2004 napísal, že v kauze triptychu Klaňanie sa troch kráľov chcela tajná služba diskreditovať biskupa Baláža. Ivan Lexa si v týchto časoch môže založiť na svojej minulosti celkom výnosnú živnosť.
Sťažovať sa nemôže ani premiér Robert Fico, ktorý za titulok v týždenníku Trend Zlodej budúcich dôchodkov vysúdil v apríli ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške vyše 240-tisíc korún a v máji od denníka Plus jeden deň za článok Premiér novinárom: špinaví hajzli takmer dva milióny korún (v oboch prípadoch nie sú rozsudky ešte definitívne).
Pomerne spokojný môže byť aj predseda parlamentu Pavol Paška, ktorému síce Okresný súd v Bratislave I. nepriznal nemajetkovú ujmu vo výške milión korún, ale Ivan Mikloš sa mu musí za svoje vyjadrenia v TV JOJ ospravedlniť.
Korunu všetkému nasadzuje sám minister Harabin: denníky SME, Pravda, Plus 1 deň a týždenník Plus 7 dní požiadal predminulý týždeň mimosúdnou výzvou, aby mu zaplatili dokopy 600-tisíc eur (lepšie to znie v starých korunách – 18 miliónov korún) za to, že písali o jeho osobe v spojení s mafiou, čím „hrubo zasiahli“ do jeho povesti a cti. Na takéto excesy sme si už zvykli. No predstava, že by mal Harabin zasadnúť minimálne do roku 2014 na post predsedu Najvyššieho súdu, je napriek všetkým našim zvyklostiam neznesiteľná. Nielen pre novinárov – ale pre všetkých ľudí, ktorí si želajú, aby pojmy súd a spravodlivosť aspoň do istej miery pripomínali synonymá.
.strach
Na Najvyššom súde (NS) majú takisto mnohí sudcovia pocit ohrozenia. Minimálne tých 30 sudcov, ktorí podpisom podporili kandidatúru Evy Babiakovej. Táto sudkyňa sa ako jediná postaví zoči-voči Štefanovi Harabinovi. V inej krajine by boli takéto sudcovské voľby normálnou vecou, u nás sú kandidatúra Babiakovej a tých 30 podpisov v podstate aktom odvahy. Tým väčšmi si ceníme štyroch sudcov (ich odpovede sú v našej ankete na stranách ... ), ktorí v tejto situácii svoj názor aj nahlas vyslovili. Na Najvyššom súde totiž vládne strach – v roku 2002, keď sa o post predsedu NS uchádzal Sergej Kohut, ho otvorene ako protikandidáta Štefana Harabina podporila ešte pohodlná väčšina. Dnes však z Harabina vyžaruje taká sila, že aj tých 30 podpisov z celkového počtu 72 sudcov vytvára z NS opozičnú sudcovskú baštu. Čo sa však stane, keď Súdna rada Harabina zvolí a prezident Ivan Gašparovič potvrdí ako predsedu NS? Niečo naznačujú aj odpovede štyroch tamojších sudcov. Svoje si vie domyslieť aj širšia verejnosť: umenie, ktoré ovláda Harabin dokonale, je mstiť sa. Ako to bude robiť? Stačí čítať pozoruhodné zákony z jeho ministerskej dielne.
.pirueta
Odchádzajúci minister Štefan Harabin neponechal nič na náhodu. Pred prechodom z ministerstva na Najvyšší súd pripravil novelu, ktorá mení takzvané statusové zákony. Tie upravujú fungovanie justície. Najväčšie zmeny sa týkajú zákona o sudcoch a prísediacich a zákona o súdoch. O novele by sa malo v druhom čítaní hlasovať na najbližšej schôdzi parlamentu. Na tejto Harabinovej iniciatíve je najbizarnejšie to, že ešte pred časom sa snažil o pravý opak. Na konci minulého roka presadil zmeny zákonov, ktoré v oblasti súdnictva posilňovali postavenie ministra spravodlivosti. Napríklad mu umožňovali prakticky bez obmedzenia odvolávať predsedov súdov. Ministerstvo vtedy silnejšie kompetencie obhajovalo tým, že minister nesie za rezort politickú zodpovednosť.
Na začiatku tohto roku však Harabin zmenil názor. Predložil novelu, ktorá na úkor ministra spravodlivosti výrazne posilňuje právomoci Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Predseda NS, teda post, o ktorý sa Harabin uchádza, je automaticky aj predsedom Súdnej rady. Ako dnes ministerstvo túto piruetu obhajuje? V dôvodovej správe novely zákona zrazu hovorí o nutnosti posilniť nezávislosť súdnictva od vládnej moci.
.pán nad justíciou
Ak Harabinova novela prejde, šéf Súdnej rady bude mať veľmi silné personálne a motivačné kompetencie. Jednoducho bude pánom nad justíciou. Ak musel doteraz minister pri obsadzovaní miest predsedov okresných a krajských súdov aspoň formálne rešpektovať výberové konania, podľa novely by bolo výlučne na vôli predsedu Súdnej rady, kým tieto funkcie obsadí. Na ich odvolanie by tiež nepotreboval žiadny návrh, ale len súhlas Súdnej rady. Teda orgánu, ktorý riadi.
Predseda NS a Súdnej rady má už podľa minulý rok chválených noviel zákonov posilnené právomoci aj voči sudcom Najvyššieho súdu. Na tomto súde existujú štyri kolégia – trestné, občianske, správne a obchodné. Práve v čase, keď Harabin NS v rokoch 1998 až 2003 predsedal, sa objavili podozrenia, že preraďovanie sudcov z jedného kolégia do druhého využíval ako formu trestu pre svojich oponentov. Aj preto sa neskôr v zákone objavila veta, že takéto preradenie je možné iba so súhlasom dotknutého sudcu. Dnes už toto ustanovenie neplatí.
Predsedovia jednotlivých kolégií, teda uznávané autority v danej oblasti práva, môžu byť podľa dnešného stavu odvolaní len tajným hlasovaním členov kolégia. Po novom by ich môže jednoducho, bez udania dôvodu odvolať predseda Najvyššieho súdu. Ten rozhoduje aj o odmeňovaní jednotlivých sudcov NS. Kým v minulosti bola výška odmeny limitovaná jedným mesačným platom, dnes už takéto obmedzenie neexistuje. O aký silný nástroj pre motivovanie verných a trestanie nepohodlných ide, netreba vysvetľovať. Najmä nie Harabinovi, ktorý tento nástroj na NS už hojne využíval.
.z kresla do kresla
Minister Harabin má jeden problém. O post šéfa NS sa môže uchádzať len sudca. Harabin má kvôli „ministrovaniu“ výkon sudcovskej funkcie prerušený. Existujú právne názory, že ak bude kandidovať ako minister, poruší Ústavu. Myslia si to napríklad sudcovia Najvyššieho súdu Peter Paluda, Zuzana Ďurišová a Miroslav Gavalec (viac v ankete). Podľa podpredsedníčky Súdnej rady Viery Petríkovej je však všetko v poriadku. „Pán Harabin sa nemusí vzdať funkcie ministra. V rámci svojich kompetencii sme si k tomu urobili neformálnu analýzu,“ povedala Petríková pre týždenník Trend.
Aj ústavný právnik Radoslav Procházka sa prikláňa k názoru, že Harabin sa o funkciu šéfa NS môže uchádzať aj z pozície ministra. „Prípustnosť kandidatúry osoby s prerušeným výkonom sudcovskej funkcie závisí od toho, či možno za sudcu považovať osobu, ktorá nevykonáva funkciu sudcu. Mne sa zdá, že zákon to nevylučuje, pretože rozlišuje medzi výkonom funkcie sudcu na jednej strane a situáciou, keď je niekto sudcom a funkciu nevykonáva. Toto rozlíšenie nachádzam napríklad v tom, že zákon nazýva sudcom aj osobu, ktorá má prerušený výkon funkcie. Pri takomto výklade Ústavy a zákona môže minister Harabin kandidovať aj bez toho, aby sa predtým ujal výkonu funkcie sudcu,“ uviedol Procházka pre .týždeň. Definitívne tento problém možno rozlúskne až Ústavný súd. O tejto téme, ako aj o zmenách statusových zákonov, sme sa chceli rozprávať aj priamo s ministrom Harabinom. Jeho hovorca nám prisľúbil, že sa budú našou žiadosťou zaoberať, nakoniec sme však termín rozhovoru nedostali.
.aký bude Smer?
Šanciam Evy Babiakovej verí len málokto. Súdna rada, vrcholný orgán nezávislosti súdnej moci, sa ani nepretvaruje, že pracuje ako servisná služba ministra Harabina. Od októbra 2008 nie je obsadená funkcia predsedu NS. Na koho sa asi tak dlho čakalo? Súdna rada Harabinovi pomáhala v najväčších problémoch – keď sa preukázali jeho kontakty so Sadikim, prijímala manifestačné uznesenia na podporu ministra. A, samozrejme, posväcovala disciplinárne stíhania proti neposlušným sudcom.
Zo súčasných 17 členov Súdnej rady je potrebných na zvolenie 10 hlasov. Dá sa ešte vôbec veriť na zázrak? Tých desať hlasov by mal mať Harabin s prehľadom zaistených. Mätie len informácia, ktorú nám prezradili dobre informované zdroje: sudkyni Babiakovej údajne vyslovil podporu zo Súdnej rady jeden člen, ktorý dosiaľ patril do skupiny takzvaných harabinovcov...
Utešovať môžu aj ďalšie špekulácie: v prostredí Smeru sú niektorí ľudia z praktík Harabina znechutení a najmä nevidia dôvod, prečo by mal nominant HZDS celkom ovládnuť tretiu moc v štáte. Poslankyňa tejto strany Jana Laššáková (členka Ústavnoprávneho výboru) netají istú nespokojnosť s Harabinovými zákonmi: „Kompetencie ministerstva sa dosiaľ posilňovali a zrazu sa mu berú a odovzdávajú Súdnej rade.“ Kritizuje aj činnosť Súdnej rady: „Vôbec nedokážem pochopiť, že NR SR zvolí určitý počet sudcov do disciplinárneho senátu a Súdna rada nám ich nevyberie. Sme predsa zákonodarná moc, je v tom niečo choré,“ hovorí poslankyňa Smeru pre .týždeň. Pýtame sa jej, či teda Smer predloží pozmeňovacie návrhy k zákonom: „Nie. Je dohoda, že o tomto návrhu zákona sa bude rokovať až po voľbe šéfa NS.“
Zdá sa, že Smer nebude brániť Harabinovmu prestupu na NS. Ani Robert Fico nebude naliehať na Ivana Gašparoviča, aby zvoleného Harabina nevymenoval. Napokon, podľa našich informácií minulé leto práve Gašparovič navrhol Ficovi, aby Harabina pre kauzu Sadiki odvolal. Veľký idealizmus prezidenta za tým nehľadajme: s Mečiarovým HZDS je dlhodobo na nože. Otázka je, či by dnes on sám dokázal (či chcel) Harabina zastaviť. Nádeje sú však pramalé.
Stať sa však môže ešte iná vec: Smer by mohol po zvolení Harabina torpédovať jeho veľkolepé novely. Poslanci Smeru už spolu s opozíciou odmietli návrhy HZDS, aby zákony získali účinnosť už od septembra tohto roku. Má sa tak stať až od 31. decembra 2010.
.posledná nádej
Iste, útecha, že Harabin nebude napokon takým silným predsedom NS, ako si sám vysníval, je veľmi chabá. Očakávať od Roberta Fica opatrenia proti chobotnici, aká sa zmocnila v posledných rokoch súdnictva, je iluzórne. Štefan Harabin si robil pod premiérom Ficom, čo sa mu zachcelo. Premiér politicky a prezident aj právne majú teraz poslednú šancu to zastaviť – pre Slovensko by konečne urobili užitočnú vec.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.