prečo vlastne vznikajú okolo politikov či historických udalostí rôzne podivné mýty, ktoré majú často veľmi málo spoločné s realitou? A napriek tomu dokážu dlhý čas prežívať v spoločenskom povedomí, aby sa z času na čas objavili a zamútili vodu.
To, prečo mýty prežívajú napriek všetkým racionálnym argumentom, objasňoval významný znalec slovenských dejín Ľubomír Lipták v roku 2003 v súvislosti s vydaním knihy Mýty naše slovenské. „Práve potreba skratiek, každému zrozumiteľných zjednodušení, aby sa dal z minulosti ukovať nástroj na manipuláciu prítomnosti, je príčinou, že mýtus nevyhnutne osciluje iba medzi časťou pravdy a úplnou nepravdou. Reálne historické udalosti, osobnosti sú príliš zložité, aby sa dali vyložiť jednorozmerne, áno – nie, biely – čierny. Keďže život si skratky a zjednodušenia vyžaduje, mýty nielen vždy boli, ale neustále vznikajú nové.“ Lipták však pripomína dôležitú vec: „Večnosť“ mýtov neznamená, že sa s nimi treba zmierovať. „Nikdy totiž nevieme, ktorý je malígny a kedy príde jeho hodina.“
masaryk: vrah robotníkov
Prvý československý prezident Tomáš Garigue Masaryk bol vďačným námetom pre šíriteľov mýtov. V slovenskom prostredí sa šíril mýtus o nepriateľovi či zradcovi Slovákov, či dokonca o človeku, ktorý žiarlil na úspešnejšieho Štefánika, a preto ho dal zostreliť.
PROFIMEDIA
Tieto mýty vznikli v čase vojnovej slovenskej republiky, keď ich šírili ľudáci opovrhujúci nedokonalou československou demokraciou. A tento mýtus zdarne oživovali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia matiční či exiloví historici a mečiarovskí publicisti.
No je tu ešte jeden mýtus – a ten dodnes prežíva aj v Česku a týka sa tragédie v Duchcove počas hospodárskej krízy. Ten mýtus sa dá jednoducho zhrnúť do slov: „Masaryk dal strieľať do hladujúcich robotníkov“ so skrytým dodatkom: bol to len pokrytecký humanista. Tento mýtus začali šíriť a živiť komunistickí politici, ako aj ľavicoví intelektuáli, ktorí sa v čase hospodárskej krízy s nádejou pozerali na východ, kde „prehnitú“ demokraciu zmietla robotnícka revolúcia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.