športovú stránku tohto fenoménu nemožno obísť (predsa len, ide o hokej, a nie o gorodky za Pakistan) a venoval sa jej už v predošlom čísle .týždňa kolega Martin Mojžiš. Ale nás teraz zaujíma čosi iné. Identita mužstva.
bez Beethovena
Nerobme si nijaké ilúzie. Ide o mužstvo bez minulosti a celkom isto aj bez budúcnosti. E na to pekný výraz – ad hoc. Nemecký tréner Ralph Krueger ho s výrazným prispením nášho Mira Šatana ako generálneho manažéra zložil „ad hoc“. Inými slovami, iba pre túto príležitosť. A ďalšia tak skoro nebude. Kanaďania z NHL už avizovali ďalší Svetový pohár v hokeji až na rok 2020. Ďaleká budúcnosť? Nie celkom. To už budú možno jazdiť po cestách EÚ samé hybridy (teda vozidlá s dvoma a viacerými motormi, pričom iba jeden je klasický spaľovací). A o tie štyri roky, ak skúsime veštiť (nepoužijeme to profánne slovo predvídať) našu budúcnosť, už Európa ako entita bude: a) načisto rozložená populistami a inými užitočnými idiotmi Putina, b) pod tiažou globálnych hrozieb umelo, neskôr prirodzene zjednotená.
Akokoľvek, tí šiesti Slováci, piati Nemci, štyria Dáni, rovnaký počet Švajčiarov, jeden (o to výraznejší) Slovinec Anže Kopitar, Nór či Francúz vytvorili veľmi úspešný tím. Tím bez vlajky a hymny – nie, nehrali im ani tú obligátnu Beethovenovu Ódu na radosť –, ktorý tak trochu pripomínal umelé krajiny ako sú, povedzme, Bosna a Hercegovina či Kosovo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.