Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zmiešavať. Ale ako?

.andrej Bán .časopis .reportáž

Modernému slovnému spojeniu „inklúzia namiesto segregácie“ rozumie málokto. No tradičnou témou polemík je vyučovanie v rómskych komunitách. V Šarišských Michaľanoch a Ostrovanoch o tom vedia svoje. Sporia sa o školy.

Zmiešavať. Ale ako? Andrej Bán V Ostrovanoch riešia problém s miestom výstavby školy. V prípade, že im štát nedá financie, starosta ju chce postaviť za obecné peniaze.

inklúzia znamená začlenenie. Netreba sa hrať s novými výrazmi, označujú obvykle to isté, čo tie staré. Možno korektne, možno iba menej zrozumiteľne. Zahraničné médiá prejavili veľký záujem o Slovensko po precedentnom rozsudku prešovského Krajského súdu v roku 2012, ktorý rozhodol, že základná škola v Šarišských Michaľanoch nesmie segregovať (oddeľovať) rómske a nerómske deti. Prišli sem až z New York Times, autor tohto článku v Šariši sprevádzal reportérku amerického Readers Digestu.

oddeľovať alebo začleniť?

Rozsudok nestanovil pomer zmiešavania, obrazne povedané. Stačí, ak bude v rómskej triede najmenej jedno nerómske dieťa? Alebo dve? Päť? To nikto nevie. Učitelia sa prakticky pýtali, ako majú zmiešať dajme tomu päťdesiat rómskych a tri nerómske deti. Michalianska škola s vyše štyristo žiakmi funguje dnes ďalej, no inak. Už sa nepodávajú rozdielne obedy (teplá strava pre deti z „majority“ a studená pre tie z „minority“), nie sú tu už ani oddelené priestory na hranie vonku či poschodia podľa rasových kritérií. Do funkcie sa vrátila riaditeľka, ktorá bola po rozsudku odvolaná a veci sa, zdá sa, pohli k lepšiemu. Škola má dnes takzvané zmiešané a rómske triedy.

Medzičasom však narástol iný problém, ešte väčší. V susednej obci Ostrovany, odkiaľ z rómskej osady každé ráno niekoľko kilometrov dochádza väčšina žiakov do michalianskej školy, riešia urgentnú otázku, či a kde postaviť základnú školu. Majú tam dnes iba špeciálnu školu pre sto detí, ktorá funguje na dve zmeny. A demografia nepustí: kapacita michalianskej školy, ktorú vybudovali ešte za socializmu v 70. rokoch aj pre deti z okolia, čoskoro nebude stačiť.

„Ja sa neobávam tretieho sektora ani Bruselu, predsa nám tu nebudú diktovať.“

Príbeh, aký v rôznych variáciách počujete všade na Slovensku, kde žijú „vylúčené komunity“. Dobré riešenia, zdá sa, k dispozícii príliš nie sú. Laik sa preto pýta, čo je zlé na zámere starostu Ostrovian, postaviť novú školu v blízkosti osady. Vďaka tomu sa dostal do ostrého sporu s ministerstvom školstva aj Úradom splnomocnenca pre rómske komunity – tí presadzujú novú školu v strede obce. A prečo je vlastne segregácia v prípade vzdelávania ako princíp zlá? Najmä ak škola v osade zabezpečí lepší kontakt s deťmi aj ich rodičmi.

„Akákoľvek segregácia spôsobuje anonymitu až dehumanizáciu. Rómovia sú segregovaní už v oblasti bývania a škola by mala byť pre nich prvá socializačná inštitúcia, ale na to školy často rezignujú. Ideálne by bolo, keby škola sama mala stratégie interakcie medzi deťmi. Máme dôkaz, že bývalý riaditeľ školy v Michaľanoch pozval všetkých rodičov. A prišli na prekvapenie nerómskych aj tí rómski z Ostrovian, čím sa vyvrátil predsudok, že nechcú spolupracovať. Ibaže nedeje sa to pravidelne,“ tvrdí odborník na vzdelávanie rómskych detí Vladimír Rafael z organizácie eduRoma.

v dedine, v osade

Desať hodín ráno.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite