Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Orchester cínových píšťal

.anton Vydra .časopis .história

Keď zájdete do farského Kostola svätých Petra a Pavla v Pruskom pri Ilave, nájdete tam starý barokový organ z druhej polovice 18. storočia. Žiaľ, my doma vieme len málo oceniť jeho vzácnosť.

organ v Pruskom postavili bratia Ondrej a Ján Pažickí z Rajca v roku 1777. Zachoval sa v originálnom stave a patrí k našim najreprezentačnejším organovým pamiatkam. Dostal sa aj na obálku prestížneho anglického časopisu The Organ. Slovensko má však aj iné vzácne pamiatkové organy, z ktorých sú niektoré v žalostnom stave. Peniaze na opravu nie sú. Máloktorá obec či mesto si uvedomujú hodnotu týchto pamiatok, a tak do ich záchrany neinvestujú. Pritom ide často o ich najvzácnejšiu pamiatku, ktorá v sebe spája zvukové a výtvarné hodnoty a po zreštaurovaní naďalej slúži svojmu cieľu. A to aj s bonusom zvukovej originality minulých storočí.

drastické prestavby

V Trnave sa stretávam s organistom Stanislavom Šurinom a hovoríme spolu o tom, čím je organ ako nástroj zaujímavý, akými problémami trpia slovenské organy a ako prebieha ich oprava, prípadne reštaurovanie. Hovorí, že okrem historického organa v Pruskom sa môže Slovensko pochváliť aj organom v Levoči (kedysi najväčším v Uhorsku, z ktorého dnes zostala iba ozdobná skriňa), alebo krásnym, no doslova „padajúcim“ organom v evanjelickom kostole v Gelnici, nezvyčajným organom v Trenčianskych Bohuslaviciach, ktorý má podobu kazateľnice a hrá sa na ňom zo sakristie, alebo aj dvoma historickými organmi v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave. Každý z týchto nástrojov si so sebou nesie svoj príbeh.

Napríklad levočský organ začal stavať organár z Krakova Hans Hummel. Keďže s prácami meškal, mal s objednávateľom – magistrátom mesta Levoča stále spory. Nakoniec organ nedokončil, pretože spadol z lešenia a zabil sa. Doboví „vyšetrovatelia“ prípad uzavreli takto: „Sotil ho zlý duch.“ Organ museli dokončiť iní. Pôvodne bol celý umiestnený v bočnej časti hlavnej lode chrámu, no cisársky organár Ludwig Mooser zo Salzburgu ho v 19. storočí prerobil a jeho skriňu dal presunúť na hlavný chór.

„Mnohé drastické prestavby,“ hovorí Šurin, „si nevšímali povahu nástrojov, ale najčastejšie sa riadili iba zmenou vkusu.“ Lenže staré organy mali svoje špecifiká, ktoré predstavovali ich historickú a umeleckú identitu (ladenie, zostavy registrov či rozsahy). Stávali sa aj horšie veci. Namiesto prestavby sa staré organy neraz ničili a vyhadzovali, aby ich miesta mohli zaujať úplne nové a moderné organy. Ponechali sa iba skrine, keďže tie boli pekné a umelecky bohato zdobené. Mnohé staré organy v našom regióne doplatili na svoje technické obmedzenia. Vymenili ich za vtedy moderné pneumatické organy s väčším počtom registrov, s väčšími rozsahmi manuálov a pedálu a temperovaným ladením.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite