vždy znovu som na chvíľu onemel, keď som vykrúcal hlavu k oblakom, aby som tie veže videl celé. Vždy, keď som sa lúčil s New Yorkom, musel som tam zájsť. Na stosiedmom poschodí bývala reštaurácia Windows of the World, kde predávala kávu územčistá černoška. Napriek tej výške bola vždy veselá a vtipná. Spomenul som si na ňu v ten jesenný deň, keď dvadsať poschodí pod ňou narazilo do veže lietadlo. Neviem, či mala službu, ale ak áno, určite utešovala hostí, ktorí mali už iba pár minút života.
V ten slnečný septembrový deň roku 2001 sa všetko zmenilo. Videl som to v televízii na vlastné oči, ale aj tak som tomu neveril. Nemohol som uveriť, že tie dve mohutné veže tam už nestoja. Až keď som sa tam o pár dní dostal, ten pohľad sa opäť dotkol dna mojej duše – nebol to však úžas, ale čistá hrôza.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.