v prvom rade si treba uvedomiť, že z pohľadu geografie aj histórie nie je nová situácia v Európe až taká výnimočná. Len počas júla došlo na svete k takmer dvom stovkám teroristických útokov, pri ktorých zahynulo viac než 1 500 ľudí a ďalších viac ako 2 000 bolo zranených. Z toho len sedem útokov zasiahlo starý kontinent – tri vo Francúzsku a štyri v Nemecku. Počet obetí bol 97 (z toho 84 v Nice) a zranených bolo ďalších 328 osôb (z toho 303 v Nice). A ani historicky nie je situácia zatiaľ taká zlá, ako v 70. rokoch minulého storočia, keď západnú Európu – najmä Nemecko a Taliansko – terorizovali dobre organizované skupiny ľavičiarskych fanatikov.
„Súvis terorizmu s islamom nemožno ignorovať. Lenže rovnakou chybou by bolo ignorovať mierumilovnosť islamu miliónov veriacich, ktorý nemá s terorizmom spoločné vôbec nič.“
Napriek všetkým týmto súvislostiam sú najnovšie teroristické ataky na európsky vkus priveľmi kruté a frustrujúce. A vyvolávajú celkom oprávnený a prirodzený strach. Veď predsa terorizmus nie je ničím iným ako naháňaním hrôzy, zdesenia a strachu. Francúzske terreur znamená presne toto. A vzťahuje sa rovnako na domáci teror – či už ide o priame fyzické napadnutie, alebo citové vydieranie, napríklad aj samovraždou – ako aj na teror v uliciach, nech už je to streľba do civilistov, alebo samovražedné atentáty. A do istej miery sa vzťahuje aj na premiéra, ktorý
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.