americkí demokrati a republikáni stoja proti sebe ako nezmieriteľní protivníci. Keď však tieto dve hlavné politické strany minulý týždeň nominovali prezidentských kandidátov, najzaujímavejšie nebolo to, čím sa líšili. Ale to ako veľmi sa podobali. U demokratov aj u republikánov bolo tentoraz veľmi silno počuť hlas zdola – hlas frustrovaného ľudu. Taký silný ten hlas hádam ešte nebol. U demokratov aj u republikánov sa takmer úplne stratil racionálny hlas politického stredu; na elity sa pískalo a kandidáti, ktorí vystupujú ako obhajcovia proletárov, žali potlesk – bez ohľadu na to, či sú riešenia, ktoré ponúkajú, uskutočniteľné a dobré.
Damon Winter/New York Times/Profimedia19. júl 2016, Cleveland, USA: Na záverečnom zjazde konzervatívnej strany v Clevelande držia delegáti Republikánskej strany z Kalifornie v rukách transparenty s Trumpovým menom.
U demokratov aj u republikánov prebehol pokus o ľudovú revolúciu. V prípade republikánov táto revolúcia zvíťazila. U demokratov nie – zatiaľ. Nálady, ktoré módne a trošku zľahčujúco označujeme za antisystémové, sa prehnali oboma konventmi ako smršť. Vyniesli hore Donalda Trumpa, otriasli istotou Hillary Clintonovej a do budúcna dali nádej Berniemu Sandersovi. A možno vytvorili predpoklad pre vznik novej stredovej platformy. Ale o tom trochu neskôr.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.