Istý čas boli nerozluční: Robert Capa a Gerda Taro. Potom sa ich cesty rozišli a už sa nestretli. Ona zomrela na španielskom bojisku ako 26-ročná, on takmer o dve desaťročia neskôr zahynul podobnou smrťou v Indočíne. Ale to už bola Capova reputácia geniálneho vojnového fotografa zaručená. Zato o Gerde Taro takmer nikto nepočul.
Až kým sa v roku 1995 neobjavil v Mexiku stratený kufor s približne 4 500 negatívmi fotografií od troch autorov: Gerdy Taro, Roberta Capu a Davida Seymoura. Tento poklad však zostával pred verejnosťou skrytý. Až v roku 2007 ho po vyjednávaní získalo International Center of Photography, ktoré v New Yorku založil brat Roberta Capu Cornell. ICP dôstojne vystavilo snímky, ktoré jedinečným spôsobom dokumentovali dianie v španielskej občianskej vojne. „Mexický kufor“ vytiahol Gerdu Taro zo zabudnutia. Dokonca sa ukázalo, že mnohé slávne fotografie pripisované Capovi fotila ona.
zrodil sa mýtus
Gerda Taro prakticky stvorila Capovu umeleckú osobnosť.
Keď sa títo dvaja v roku 1935 stretli v Paríži, ešte ich nikto nepoznal. On sa volal Endre Friedmann a pochádzal z Maďarska. Z vlasti odišiel prenasledovaný pre židovský pôvod a pre účasť v protifašistickom boji. Ona sa volala Gerta Pohorylle, narodila sa v nemeckom Stuttgarte, kam sa jej rodina prisťahovala z poľskej Haliče. Ako Židovka na vlastnej koži pocítila antisemitizmus hitlerovského Nemecka a bola zatknutá za roznášanie antinacistických letákov. Po čase sa jej podarilo utiecť do Paríža.
Energická, šarmantná a slobodomyseľná žena sa napriek všetkému ako nemecká Židovka v Paríži cítila nesvoja. Keď sa spoznala s Endrem Friedmannom, akoby do seba zapadli dva dlho stratené kúsky skladačky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.