Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Voľby a hra na emócie

.anton Vydra .časopis .téma

Stále si myslíte, že práve vy ste tie racionálne bytosti, ktoré sa nerozhodujú podľa pocitov a subjektívnych sklonov, ale na základe racionálneho kalkulu?

Omyl, vravia politickí marketéri, emócie sú v hre viac, než ste ochotní pripustiť.

V minulotýždňovom vydaní nášho časopisu odpovedal Daniel Lipšic hneď na prvú otázku Štefana Hríba takto: „Určite by si mal ísť voliť. A vyber si toho, kto ti je najsympatickejší.“ Dalo by sa z toho usudzovať, že demokraciu u nás nahradila vláda „sympaťákov“. Na voliča totiž často zaberá ani nie tak argumentácia, ako skôr presne vypočítané gesto: coolovo vyhrnuté rukávy, ostrý pohľad, hiphopový klip, drzé vystupovanie, silácke reči. Je toho omnoho viac.

dostať sa voličom pod kožu

Christoph Hofinger z viedenskej spoločnosti SORA (Inštitútu pre sociálny výskum a poradenstvo) v popularizačnom článku Messages for the Amygdala (Odkazy pre amygdalu) opísal vplyv politických posolstiev na emocionalitu voličov (za ktorú v mozgu zodpovedá práve amygdala). Odvolávajúc sa na lingvistu Georgea Lakoffa hovorí o „scenároch“, ktoré musia politici dostať takpovediac do podvedomia voličov: „Tieto scenáre sú malé príbehy a fungujú ako klišé, ktoré majú vplyv na spôsob, akým vnímame svet bez ohľadu na to, ako o ňom uvažujeme racionálne. Scenáre sa podsúvajú vo väčších významových celkoch – ‚rámcoch‘. No a tí, ktorí dokážu tieto rámce správne zadefinovať, zvyčajne vyhrávajú politický súboj.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite