Aké dôležité budú voľby, ktoré sú pred nami? A zmenia niečo podstatné?
Jar prišla na Slovensko tohto roku už v januári. Vtedy, keď sa začala prebúdzať občianska spoločnosť. Kto by bol ešte v septembri povedal, že posledné týždne pred voľbami sa budú po celom Slovensku konať zhromaždenia na podporu učiteľov a zdravotných sestier, a to úplne mimo aktivít politických strán?
V prvom rade teda budú voľby 2016 voľbami prekvapení. Andrea Tittelová, zakladateľka Platformy vzdelávania o politike a spoluiniciátorka kampane A dosť!, tvrdí: „Súčasné voľby vnímam trochu ako veľké politické Kinder Surprise. Keď ním zatrasieš, nevieš, čo z neho vypadne. Je to však niečo, čo má váhu, čo zmení krajinu a osud človeka, ktorý bude toto prekvapenie užívať.“
Občianske iniciatívy priniesli do predvolebnej atmosféry pozitívnu iskru. Najlepšie o tom svedčí šéfka odborov zdravotných sestier Monika Kavecká. Práve ona by pritom mohla cítiť skepsu, keďže vláda takmer neustúpila nátlakovej akcii sestier za lepšie pracovné podmienky aj ohodnotenie. „Sama som v relácii .pod lampou povedala, že už nemám nádej na nejakú slušnosť a zmenu. Keď som však nedávno videla protestovať vysokoškolákov, pripadalo mi to ako rok 1989. Aj revolúciu začali nepolitici, inteligencia, mlaď.“
Pozitíva z mimopolitickej mobilizácie však strieda ľadová sprcha politickej reality. Vo voľbách nehlasujeme za Crmomana, Kočana či Kaveckú, ale za politikov a ich strany. Voľby 2016 sa preto zdajú byť väčším problémom ako kedykoľvek predtým. Mladý dizajnér a aktivista Jakub Ptačin hovorí za mnohých: „Vo všetkých predchádzajúcich voľbách som mal viac-menej jasno v tom, koho volím. Teraz sa rozhodnem asi až vo volebnej miestnosti. Veľa ľudí okolo mňa cíti potrebu zmeny, ale z ponuky pravicového spektra ich nikto neoslovil.“
štiepne línie
Voľby môže na poslednú chvíľu rozhodnúť nejaká mediálna bomba v podobe novej kauzy alebo hoci aj teroristický útok. No pod penou politickej každodennosti sa ukrývajú hlbšie spoločenské zlomové línie, ktoré ovplyvňujú smerovanie slovenskej politiky. Kde sú hlavné deliace čiary, na ktorých sa štiepia veci verejné v našej krajine?
Sociológovia Vladimír Krivý a Oľga Gyarfášová v knihe Ako sa mení slovenská spoločnosť označujú ekonomicko-sociálny zlom za najdominantnejší. Inými slovami, sú to klasické ľavo-pravé „chlebové“ témy: Bude ekonomiku viac dirigovať štát alebo sa prenechá väčší priestor súkromnej iniciatíve? Aká bude výška daní a odvodov? Aký má byť rozsah a fungovanie verejných služieb?
V minulom desaťročí sa na ekonomicko-sociálnej deliacej línii profilovali najmä Smer a SDKÚ-DS. O jej dominantnosti svedčí aj to, že išlo o strany, ktoré postavili premiérov. Znamená to, že volič v prvom rade od politiky očakáva, že sa „bude mať lepšie“. No Krivý a Gyarfášová si všímli, že ekonomicko-sociálne témy získavali v slovenskej politike dominanciu až od prelomu milénia. Predtým ich prekrývali iné spory.
Prvé slobodné voľby v roku 1990 boli referendom o totalitnom komunistickom režime. Dve tretiny hlasov získali strany, ktoré si želali ráznu spoločenskú zmenu, kým KSS získala v slobodnej straníckej súťaži len 13,4 percenta hlasov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.