Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

My zaplatíme, vy ich nepustíte

.marína Gálisová .časopis .politika

Minulý týždeň prebehol v Európe v znamení pokusov o riešenie utečeneckej krízy. Británia začala bombardovať ropné polia Islamského štátu v Sýrii.

EÚ uzavrela o utečencoch dohodu s Tureckom a vzápätí pohrozila Grécku vylúčením zo Schengenu. Prinesie táto aktivita hmatateľné výsledky?

Ak niekto dúfal, že zima prílev utečencov do Európy preruší alebo zmenší, dúfal márne. Davy utečencov prúdia na starý kontinent ďalej, aj napriek čoraz horšiemu počasiu. A práve počasie vystupňovalo obavy z humanitárnej katastrofy.

Všeobecný pocit, že s problémom treba niečo robiť, lebo sám sa nevyrieši, vyústil aj do konkrétnych krokov politikov. Niečo spoločné s tým mali aj obavy z výsledkov ďalších volieb. Napríklad vláda Angely Merkelovej v Nemecku môže byť nadlho poslednou administratívou kresťanských demokratov, ak sa nepodarí zmierniť nápor migrantov na Nemecko. A kresťanskí demokrati to vedia.
V Nemecku, ale aj v iných európskych krajinách stúpa popularita euroskeptických, ale aj vyslovene anti-establišmentových názorových prúdov. Čo je horšie, hrubo populistické riešenia prenikajú do mainstreamu s takou rýchlosťou a ľahkosťou, akú si bolo donedávna ťažko predstaviť.
Až by si človek pomyslel, že z dnešného pohľadu vyzerajú včerajšie problémy Európskej únie takmer idylicky. Kto by sa dnes, pri pohľade na zúfalých ľudí, čo sa po státisícoch hrnú do vyplašenej Európy, rozhorčoval nad stavom eura? Koho by vzrušovali staré spory medzi šetrným severom a rozhadzovačným juhom? Žiaľ, také jednoduché to nie je. Staré problémy nielenže nezmizli, ale miešajú sa s novými do výbušných zmesí.

vynútené oživenie vzťahov

Zreteľne sa to minulý týždeň ukázalo pri kontaktoch EÚ s dvoma krajinami. Tieto krajiny spolu susedia, navzájom sú nepriateľsky naladené, jedna z nich je členom EÚ, druhá nie je, ale chcela by sa ním stať, a obidvom patrí kľúčová rola pri riešení utečeneckej krízy – pretože hrali kľúčovú rolu aj pri jej vzniku. Obidve spomínané krajiny teraz môžu Európe pomôcť, ale môžu jej aj uškodiť. Obidve konajú v utečeneckej kríze náročky z pozície sily, aby od EÚ dostali to, čo chcú. Obidve však Európsku úniu zároveň veľmi potrebujú. Jedna z nich je Turecko a druhá Grécko.
Európska únia uzavrela s Tureckom v nedeľu 29. novembra historickú dohodu – historickú preto, lebo bola o utečencoch, ale nielen o nich. Turecko túto dohodu označilo za obnovenie svojich nádejí na členstvo v Únii, a aj keby to bolo trochu predčasné, i tak mali Turci po niekoľkohodinovom rokovaní dôvod na radosť.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite