O osem mesiacov budeme v tejto krajine platiť, zarábať, dlžiť a požičiavať v eurách. Minulú stredu totiž Európska centrálna banka skonštatovala, že Slovensko plní maastrichtské kritériá. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak od prvého januára 2009 staneme šestnástou krajinou eurozóny.
Náš vstup musí ešte schváliť Európsky parlament, Rada ministrov hospodárstva a financií, ako aj Rada Európskej únie, no ich rozhodnutie bude skôr formalitou, o čom svedčí aj reakcia investorov, ktorí okamžite vyhnali kurz za hranicu 32 korún za euro.
.jasný odkaz
Konvergenčná správa, ktorá hodnotí desať krajín, ktoré majú v úmysle prijať euro, konštatuje, že dvanásťmesačná slovenská inflácia (2,2 percenta) bola výrazne pod referenčnou hodnotou 3,2 percenta. Celkový verejný dlh dosiahol v roku 2007 necelých 30 percent, kým kritérium pre euro je dvojnásobok a Slovensko „podliezlo“ aj kritérium pre rozpočtový deficit.
Správa však zároveň upozorňuje aj na riziká. Napríklad „priemerná ročná miera inflácie by sa mala v roku 2008 značne zvýšiť“ nielen vzhľadom na vývoj na energetických a potravinových trhoch, ale aj preto, že viacero faktorov (napríklad doterajšie zhodnocovanie koruny či relatívny dostatok pracovných síl) , ktoré mieru inflácie v minulosti prechodne tlmili, zrejme prestane pôsobiť.
Potrebu držať infláciu pod kontrolou preto zdôraznil aj eurokomisár pre ekonomické a finančné otázky Joaquín Almunia, ktorého citovala agentúra TASR: „Pre slovenské úrady je odkaz jasný: na jednej strane gratulujem, na druhej strane by ste mali pokračovať pri znižovaní deficitu a udržaní cien pod kontrolou.“
.dvojité cenovky
Ale čo to vlastne všetko znamená pre občanov? Napríklad to, že začiatkom budúceho roka uvidíme už len tie koruny, ktoré budeme mať u seba „na sklade“. Naše výplaty, každý výdavok v obchode či výber z bankomatu, budú prebiehať výhradne v eurách. Spoločný obeh oboch mien (teda možnosť zaplatiť ešte v korunách) pritom bude trvať len 16 dní, potom už bude jedinou platnou menou na Slovensku euro, a koruny nám (do konca roka 2009) vymenia už len v banke. A tí, ktorí nájdu slovenské koruny zmotané v pančuchách a prádelníkoch neskôr, budú musieť svoje zabudnuté úspory ísť vymeniť do Národnej banky Slovenska.
Pri navykaní si na novú menu a nové hodnoty bankoviek by mala byť najzásadnejšou pomocou povinnosť zobrazovať všetky obchodné transakcie (cenovky, účty a podobne) duálne, teda v eurách aj v korunách.
Duálne zobrazovanie cenoviek by malo predísť aj všeobecne očakávanému efektu zaokrúhľovania cien nahor, teda aspoň pre tých, ktorí poznajú dnešné ceny a budú ich vedieť porovnať s tými potom (hoci tiež uvedenými v korunách). Dve meny na cenovkách a účtoch však nebudú novinkou po novom roku, realitou by sa mali stať už do mesiaca po určení konverzného kurzu koruny, teda zrejme niekedy začiatkom augusta (určenie konverzného kurzu sa predbežne očakáva 8. júla) a povinné sú do konca roka 2009.
.plus pre exportérov
Okrem tých viditeľných „spotrebiteľských“ novôt sa po novom roku udeje veľa zmien aj v ekonomickom živote krajiny. Ak je pre niekoho euro výhodné bez akýchkoľvek pochybností, sú to exportéri, pre ktorých sa tým zastavia útrapy, spôsobené čoraz silnejšou korunou (a teda čoraz slabšími tržbami za rovnaké množstvo tovaru exportovaného do eurozóny).
Euro firmám pomôže aj v tom, že zníži ich náklady, spojené s kurzovým rizikom a náklady na výmenu peňazí. A keďže Slovensko je – ako vraví pravdivé klišé – malou a veľmi otvorenou ekonomikou, ktorej kurz je citlivý na množstvo externých vplyvov mimo nášho dosahu a ktorej búrlivý ekonomický rast je do veľkej miery ťahaný najmä firmami, ktoré vyvážajú tovary a služby, môžu sa spomínané pozitívne efekty prejaviť pozitívne nielen pre firmy samotné (na čom nie je nič zlé, keďže tieto firmy dávajú ľuďom prácu a výplaty, na ktoré zostane viac), ale aj pre „makročísla“ celej krajiny. Napokon, zrýchlenie hospodárskeho rastu je jednou z marketingových vábničiek na prijatie eura, aj keď kvantifikovaným odhadom (napríklad, že medziročný rast sa zrýchli možno až o jeden percentuálny bod) nikto príliš neverí.
Zaujímavá je otázka, čo bude robiť po prijatí eura slovenská centrálna banka. Zdá sa však, že jej vysoká presklená inteligentná budova, týčiaca sa nad Bratislavou, prázdna nezostane: NBS bude naďalej vykonávať dohľad nad finančným trhom v rámci krajiny, bude sa podieľať na rozhodnutiach Európskej centrálnej banky (ECB) a bude čímsi ako jej „štatistickou pobočkou“ na území Slovenska. Napokon, aj taká zdanlivá prízemnosť, ako je skladovanie a rozvážanie peňazí, vyžaduje isté kapacity. To všetko NBS zostane, hoci jej moc sa výrazne zníži.
.ako sú na tom susedia?
Keď 1. mája 2004 vstupovali Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko do Európskej únie, plánovali ich vlády prijatie eura v horizonte šiestich rokov. Na rozdiel Slovenska však ostatné tri stredoeurópske krajiny (podobne ako pobaltské štáty) kritériá na vstup do Európskej menovej únie zatiaľ neplnia.
V súvislosti s Českom sa v konvergenčnej správe píše najmä o vysokej – až 4,4-percentnej inflácii. Česko sa tiež veľmi približuje k hranici povoleného rozpočtového deficitu a zatiaľ ani nie je zapojené do systému výmenných kurzov ERM-II.
Kým predchádzajúca sociálno-demokratická vláda predpokladala prijatie eura v roku 2010, naši západní susedia museli vinou vysokého deficitu verejných rozpočtov tento plán opustiť už v roku 2006. Terajší premiér Mirek Topolánek tvrdí, že Česká republika prijme euro, až keď to bude výhodné pre občanov a guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma nedávno spomenul dokonca rok 2019.
Maďarsko malo kedysi v pláne spĺňať podmienky pre euro už v tomto roku, ale svojich ambícií sa taktiež muselo vzdať. Ako vyzerá situácia v Maďarsku dnes? Zjednodušene povedané, Maďarsko nespĺňa nič: má 7,5-percentnú infláciu a ani v najbližších dvoch rokoch zrejme neklesne pod požadovanú hranicu, rozpočtový deficit je takmer dvojnásobný oproti povolenému, vyšší ako povolený je aj dlhodobý priemer úrokových mier. Správa ECB Maďarsku odporúča znižovanie výdavkov, citeľné zlepšenie rozpočtového hospodárenia, liberalizáciu sieťových odvetví či zníženie vysokého daňového zaťaženia.
Poľsko podmienky (niektoré však len tesne) spĺňa, zatiaľ však nie je súčasťou ERM-II. Kým predchádzajúca Kaczynského vláda škrtla vstup do eurozóny zo zoznamu svojich priorít, nový premiér Tusk vidí ako pravdepodobný termín prijatia spoločnej európskej meny rok 2012. Po oznámení, že Slovensko zavedie euro, dokonca poľský minister financií Jacek Rostowski uviedol, že „celý program Poľska na prijatie eura je teraz realistickejší než predtým.“
.irónia
Kým dnes sa nám na Slovensku zdá všetko jednoduché, cesta k dnešnému politickému sebauspokojeniu z plnenia kritérií pre prijatie eura nebola jednoduchá ani rýchla. Po roku 1998, keď Dzurindova vláda nahradila dovtedajšiu Mečiarovu, bola ekonomika a aj politický kredit Slovenska taký zúfalý, že na euro do jedného desaťročia nikto ani len nepomyslel. Prvá Dzurindova vláda musela ekonomiku stabilizovať (reštrukturalizácia a privatizácia bánk pred bankrotom, zlepšovanie podnikateľského prostredia a iné) a druhá musela uskutočniť veľmi hlboké štrukturálne reformy, aby sa ekonomika dostala do dnešnej kondície, ktorá ešte aj vláde, ako je tá Ficova, umožňuje v prípade, ak nerobí nič (a kto nič nerobí, nič nepokazí), naplniť kritériá a môcť prijať euro.
Je smutno-smiešnou iróniou, že dnes sa z rozhodnutia o prijatí eura teší zostava Fico – Slota – Mečiar. Dnes sa na to, žiaľ, zabúda, ale bol to Mečiar a jeho autokratické tendencie, ktoré vyradili Slovensko zo spoločností slušných krajín Západu i strednej Európy. Preto sa Slovensko nestalo v roku 1997 členom NATO (na rozdiel od Česka, Poľska a Maďarska) a preto muselo vyvinúť extrémne úsilie, aby do EÚ vstupovalo spolu so susedmi v roku 2004. Veci, ktoré sú dnes samozrejmé, sú iba výsledkom nevídaného občianskeho a politického vzopätia, ktoré ešte pred 10 rokmi znamenalo strach z polokriminálnych akcií vtedajšej tajnej služby, čistky v úradoch a obrovskú právnu neistotu. Bola to porážka Mečiara a Slotu vo voľbách v septembri 1998, ktorá zo Slovenska, už takmer vydaného napospas ruskej sfére vplyvu, urobila opäť západnú európsku krajinu.
Ani Fico nie je tou iróniou nedotknutý. Bol to práve on, kto v čase najväčšieho tlaku krátko pred voľbami 1998 navrhoval povolebnú spoluprácu svojej postkomunistickej SDĽ so Slotom a HZDS bez skompromitovaného Mečiara. Vtedy mu to nevyšlo, ale dnešnú koalíciu mal vo svojej hlave oveľa skôr ako po voľbách v roku 2006.
A táto partia dnes víta euro a tvári sa, že je jej úspechom.
.vitaj!
Krátko po oznámení z Bruselu sa na nás zosypalo veľké množstvo slov. Premiér je zrazu presvedčený, že rok 2009 je tým najvhodnejším okamihom na vstup Slovenska do eurozóny. Vláda má podľa neho pred eurom rešpekt, ale zároveň bude prijímať také rozhodnutia, aby bola nová mena v prospech každého občana Slovenska.
Minister financií Ján Počiatek hovoril o dôkaze, „že sme schopní presvedčiť rozhodujúce inštitúcie o kvalite našej práce“ a „vysvedčení, ktoré dostala táto vláda za enormnú snahu“. Spokojný bol aj predseda SNS Ján Slota, poslankyňa HZDS Katarína Tóthová či oslovení politológovia.
Opozičníci mali aj výhrady. Poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec kritizoval vládu za to, že zlyháva v príprave občanov. Podľa Štefanca je Slovensko „jedinou krajinou, kde klesla podpora eura pred jeho zavedením“. Dodal tiež, že namiesto prospešných krokov Fico odvádza pozornosť a straší zákazom zvyšovania cien. Problémom je podľa poslanca aj slabá informačná kampaň.
Kresťanskí demokrati podľa poslanca Júliusa Brocku šampanským nestrieľali, boja sa vyšších cien, a preto budú žiadať, aby vláda ešte pred zavedením eura predložila analýzu dopadov tohto kroku na občanov. Skutočne, niet nad rýchlosť...
.rozbehnutý vlak
Debaty o tom, že na euro je priskoro, sú dnes už len značkovaním opusteného terénu. Boli by užitočné, ale ich prevažujúci výsledok by zrejme zástancov názoru, že s eurom bolo treba čakať, príliš nepotešil. Ak by totiž Slovensko nebolo vďaka rozhodnutiu bývalej vlády, vstúpiť do systému ERM-II a deklarovať jasný cieľ prijať euro 1. januára 2009, vystavené takým silným očakávaniam (a z toho plynúcej povinnosti plniť kritériá), je vysoko pravdepodobné, že po voľbách pred dvoma rokmi by vláda robila úplne inú hospodársku politiku.
A keby ju robila, bolo by, naopak, odkladanie eura chybou: výmenný kurz i dôvera investorov by mohli začať klesať, úrokové sadzby stúpať. Že je dnes Slovensko krajinou, ktorej sa ekonomicky darí, je teda do veľkej miery dané tým, že sme chceli prijať euro. Ak by sa zodpovední ekonómovia rozhodovali v dnešnej situácii (pri 10-percentnom zdravom raste...) odznovu, mnohí by asi povedali: počkajme. Lenže takéto selektívne vyberanie najlepších kúskov z každej voľby nie je možné a šírenie pocitu, že to určite išlo aj inak, nie je veľmi zodpovedné.
Málokto je z príchodu eura bez seba šťastím. Riziká sú veľké (napríklad naša menová politika stratí možnosť reagovať na mimoriadne situácie), istota čohokoľvek malá (skúsenosti porovnateľných krajín sú zatiaľ príliš skromné).
Euro je kontroverzný projekt, ktorému sa zatiaľ pomerne dobre darí. Nech už si o tom, že sa stávame jeho súčasťou, myslíme čokoľvek, rozhodne by sme si mali želať, nech sa mu darí aj naďalej.
Náš vstup musí ešte schváliť Európsky parlament, Rada ministrov hospodárstva a financií, ako aj Rada Európskej únie, no ich rozhodnutie bude skôr formalitou, o čom svedčí aj reakcia investorov, ktorí okamžite vyhnali kurz za hranicu 32 korún za euro.
.jasný odkaz
Konvergenčná správa, ktorá hodnotí desať krajín, ktoré majú v úmysle prijať euro, konštatuje, že dvanásťmesačná slovenská inflácia (2,2 percenta) bola výrazne pod referenčnou hodnotou 3,2 percenta. Celkový verejný dlh dosiahol v roku 2007 necelých 30 percent, kým kritérium pre euro je dvojnásobok a Slovensko „podliezlo“ aj kritérium pre rozpočtový deficit.
Správa však zároveň upozorňuje aj na riziká. Napríklad „priemerná ročná miera inflácie by sa mala v roku 2008 značne zvýšiť“ nielen vzhľadom na vývoj na energetických a potravinových trhoch, ale aj preto, že viacero faktorov (napríklad doterajšie zhodnocovanie koruny či relatívny dostatok pracovných síl) , ktoré mieru inflácie v minulosti prechodne tlmili, zrejme prestane pôsobiť.
Potrebu držať infláciu pod kontrolou preto zdôraznil aj eurokomisár pre ekonomické a finančné otázky Joaquín Almunia, ktorého citovala agentúra TASR: „Pre slovenské úrady je odkaz jasný: na jednej strane gratulujem, na druhej strane by ste mali pokračovať pri znižovaní deficitu a udržaní cien pod kontrolou.“
.dvojité cenovky
Ale čo to vlastne všetko znamená pre občanov? Napríklad to, že začiatkom budúceho roka uvidíme už len tie koruny, ktoré budeme mať u seba „na sklade“. Naše výplaty, každý výdavok v obchode či výber z bankomatu, budú prebiehať výhradne v eurách. Spoločný obeh oboch mien (teda možnosť zaplatiť ešte v korunách) pritom bude trvať len 16 dní, potom už bude jedinou platnou menou na Slovensku euro, a koruny nám (do konca roka 2009) vymenia už len v banke. A tí, ktorí nájdu slovenské koruny zmotané v pančuchách a prádelníkoch neskôr, budú musieť svoje zabudnuté úspory ísť vymeniť do Národnej banky Slovenska.
Pri navykaní si na novú menu a nové hodnoty bankoviek by mala byť najzásadnejšou pomocou povinnosť zobrazovať všetky obchodné transakcie (cenovky, účty a podobne) duálne, teda v eurách aj v korunách.
Duálne zobrazovanie cenoviek by malo predísť aj všeobecne očakávanému efektu zaokrúhľovania cien nahor, teda aspoň pre tých, ktorí poznajú dnešné ceny a budú ich vedieť porovnať s tými potom (hoci tiež uvedenými v korunách). Dve meny na cenovkách a účtoch však nebudú novinkou po novom roku, realitou by sa mali stať už do mesiaca po určení konverzného kurzu koruny, teda zrejme niekedy začiatkom augusta (určenie konverzného kurzu sa predbežne očakáva 8. júla) a povinné sú do konca roka 2009.
.plus pre exportérov
Okrem tých viditeľných „spotrebiteľských“ novôt sa po novom roku udeje veľa zmien aj v ekonomickom živote krajiny. Ak je pre niekoho euro výhodné bez akýchkoľvek pochybností, sú to exportéri, pre ktorých sa tým zastavia útrapy, spôsobené čoraz silnejšou korunou (a teda čoraz slabšími tržbami za rovnaké množstvo tovaru exportovaného do eurozóny).
Euro firmám pomôže aj v tom, že zníži ich náklady, spojené s kurzovým rizikom a náklady na výmenu peňazí. A keďže Slovensko je – ako vraví pravdivé klišé – malou a veľmi otvorenou ekonomikou, ktorej kurz je citlivý na množstvo externých vplyvov mimo nášho dosahu a ktorej búrlivý ekonomický rast je do veľkej miery ťahaný najmä firmami, ktoré vyvážajú tovary a služby, môžu sa spomínané pozitívne efekty prejaviť pozitívne nielen pre firmy samotné (na čom nie je nič zlé, keďže tieto firmy dávajú ľuďom prácu a výplaty, na ktoré zostane viac), ale aj pre „makročísla“ celej krajiny. Napokon, zrýchlenie hospodárskeho rastu je jednou z marketingových vábničiek na prijatie eura, aj keď kvantifikovaným odhadom (napríklad, že medziročný rast sa zrýchli možno až o jeden percentuálny bod) nikto príliš neverí.
Zaujímavá je otázka, čo bude robiť po prijatí eura slovenská centrálna banka. Zdá sa však, že jej vysoká presklená inteligentná budova, týčiaca sa nad Bratislavou, prázdna nezostane: NBS bude naďalej vykonávať dohľad nad finančným trhom v rámci krajiny, bude sa podieľať na rozhodnutiach Európskej centrálnej banky (ECB) a bude čímsi ako jej „štatistickou pobočkou“ na území Slovenska. Napokon, aj taká zdanlivá prízemnosť, ako je skladovanie a rozvážanie peňazí, vyžaduje isté kapacity. To všetko NBS zostane, hoci jej moc sa výrazne zníži.
.ako sú na tom susedia?
Keď 1. mája 2004 vstupovali Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko do Európskej únie, plánovali ich vlády prijatie eura v horizonte šiestich rokov. Na rozdiel Slovenska však ostatné tri stredoeurópske krajiny (podobne ako pobaltské štáty) kritériá na vstup do Európskej menovej únie zatiaľ neplnia.
V súvislosti s Českom sa v konvergenčnej správe píše najmä o vysokej – až 4,4-percentnej inflácii. Česko sa tiež veľmi približuje k hranici povoleného rozpočtového deficitu a zatiaľ ani nie je zapojené do systému výmenných kurzov ERM-II.
Kým predchádzajúca sociálno-demokratická vláda predpokladala prijatie eura v roku 2010, naši západní susedia museli vinou vysokého deficitu verejných rozpočtov tento plán opustiť už v roku 2006. Terajší premiér Mirek Topolánek tvrdí, že Česká republika prijme euro, až keď to bude výhodné pre občanov a guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma nedávno spomenul dokonca rok 2019.
Maďarsko malo kedysi v pláne spĺňať podmienky pre euro už v tomto roku, ale svojich ambícií sa taktiež muselo vzdať. Ako vyzerá situácia v Maďarsku dnes? Zjednodušene povedané, Maďarsko nespĺňa nič: má 7,5-percentnú infláciu a ani v najbližších dvoch rokoch zrejme neklesne pod požadovanú hranicu, rozpočtový deficit je takmer dvojnásobný oproti povolenému, vyšší ako povolený je aj dlhodobý priemer úrokových mier. Správa ECB Maďarsku odporúča znižovanie výdavkov, citeľné zlepšenie rozpočtového hospodárenia, liberalizáciu sieťových odvetví či zníženie vysokého daňového zaťaženia.
Poľsko podmienky (niektoré však len tesne) spĺňa, zatiaľ však nie je súčasťou ERM-II. Kým predchádzajúca Kaczynského vláda škrtla vstup do eurozóny zo zoznamu svojich priorít, nový premiér Tusk vidí ako pravdepodobný termín prijatia spoločnej európskej meny rok 2012. Po oznámení, že Slovensko zavedie euro, dokonca poľský minister financií Jacek Rostowski uviedol, že „celý program Poľska na prijatie eura je teraz realistickejší než predtým.“
.irónia
Kým dnes sa nám na Slovensku zdá všetko jednoduché, cesta k dnešnému politickému sebauspokojeniu z plnenia kritérií pre prijatie eura nebola jednoduchá ani rýchla. Po roku 1998, keď Dzurindova vláda nahradila dovtedajšiu Mečiarovu, bola ekonomika a aj politický kredit Slovenska taký zúfalý, že na euro do jedného desaťročia nikto ani len nepomyslel. Prvá Dzurindova vláda musela ekonomiku stabilizovať (reštrukturalizácia a privatizácia bánk pred bankrotom, zlepšovanie podnikateľského prostredia a iné) a druhá musela uskutočniť veľmi hlboké štrukturálne reformy, aby sa ekonomika dostala do dnešnej kondície, ktorá ešte aj vláde, ako je tá Ficova, umožňuje v prípade, ak nerobí nič (a kto nič nerobí, nič nepokazí), naplniť kritériá a môcť prijať euro.
Je smutno-smiešnou iróniou, že dnes sa z rozhodnutia o prijatí eura teší zostava Fico – Slota – Mečiar. Dnes sa na to, žiaľ, zabúda, ale bol to Mečiar a jeho autokratické tendencie, ktoré vyradili Slovensko zo spoločností slušných krajín Západu i strednej Európy. Preto sa Slovensko nestalo v roku 1997 členom NATO (na rozdiel od Česka, Poľska a Maďarska) a preto muselo vyvinúť extrémne úsilie, aby do EÚ vstupovalo spolu so susedmi v roku 2004. Veci, ktoré sú dnes samozrejmé, sú iba výsledkom nevídaného občianskeho a politického vzopätia, ktoré ešte pred 10 rokmi znamenalo strach z polokriminálnych akcií vtedajšej tajnej služby, čistky v úradoch a obrovskú právnu neistotu. Bola to porážka Mečiara a Slotu vo voľbách v septembri 1998, ktorá zo Slovenska, už takmer vydaného napospas ruskej sfére vplyvu, urobila opäť západnú európsku krajinu.
Ani Fico nie je tou iróniou nedotknutý. Bol to práve on, kto v čase najväčšieho tlaku krátko pred voľbami 1998 navrhoval povolebnú spoluprácu svojej postkomunistickej SDĽ so Slotom a HZDS bez skompromitovaného Mečiara. Vtedy mu to nevyšlo, ale dnešnú koalíciu mal vo svojej hlave oveľa skôr ako po voľbách v roku 2006.
A táto partia dnes víta euro a tvári sa, že je jej úspechom.
.vitaj!
Krátko po oznámení z Bruselu sa na nás zosypalo veľké množstvo slov. Premiér je zrazu presvedčený, že rok 2009 je tým najvhodnejším okamihom na vstup Slovenska do eurozóny. Vláda má podľa neho pred eurom rešpekt, ale zároveň bude prijímať také rozhodnutia, aby bola nová mena v prospech každého občana Slovenska.
Minister financií Ján Počiatek hovoril o dôkaze, „že sme schopní presvedčiť rozhodujúce inštitúcie o kvalite našej práce“ a „vysvedčení, ktoré dostala táto vláda za enormnú snahu“. Spokojný bol aj predseda SNS Ján Slota, poslankyňa HZDS Katarína Tóthová či oslovení politológovia.
Opozičníci mali aj výhrady. Poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec kritizoval vládu za to, že zlyháva v príprave občanov. Podľa Štefanca je Slovensko „jedinou krajinou, kde klesla podpora eura pred jeho zavedením“. Dodal tiež, že namiesto prospešných krokov Fico odvádza pozornosť a straší zákazom zvyšovania cien. Problémom je podľa poslanca aj slabá informačná kampaň.
Kresťanskí demokrati podľa poslanca Júliusa Brocku šampanským nestrieľali, boja sa vyšších cien, a preto budú žiadať, aby vláda ešte pred zavedením eura predložila analýzu dopadov tohto kroku na občanov. Skutočne, niet nad rýchlosť...
.rozbehnutý vlak
Debaty o tom, že na euro je priskoro, sú dnes už len značkovaním opusteného terénu. Boli by užitočné, ale ich prevažujúci výsledok by zrejme zástancov názoru, že s eurom bolo treba čakať, príliš nepotešil. Ak by totiž Slovensko nebolo vďaka rozhodnutiu bývalej vlády, vstúpiť do systému ERM-II a deklarovať jasný cieľ prijať euro 1. januára 2009, vystavené takým silným očakávaniam (a z toho plynúcej povinnosti plniť kritériá), je vysoko pravdepodobné, že po voľbách pred dvoma rokmi by vláda robila úplne inú hospodársku politiku.
A keby ju robila, bolo by, naopak, odkladanie eura chybou: výmenný kurz i dôvera investorov by mohli začať klesať, úrokové sadzby stúpať. Že je dnes Slovensko krajinou, ktorej sa ekonomicky darí, je teda do veľkej miery dané tým, že sme chceli prijať euro. Ak by sa zodpovední ekonómovia rozhodovali v dnešnej situácii (pri 10-percentnom zdravom raste...) odznovu, mnohí by asi povedali: počkajme. Lenže takéto selektívne vyberanie najlepších kúskov z každej voľby nie je možné a šírenie pocitu, že to určite išlo aj inak, nie je veľmi zodpovedné.
Málokto je z príchodu eura bez seba šťastím. Riziká sú veľké (napríklad naša menová politika stratí možnosť reagovať na mimoriadne situácie), istota čohokoľvek malá (skúsenosti porovnateľných krajín sú zatiaľ príliš skromné).
Euro je kontroverzný projekt, ktorému sa zatiaľ pomerne dobre darí. Nech už si o tom, že sa stávame jeho súčasťou, myslíme čokoľvek, rozhodne by sme si mali želať, nech sa mu darí aj naďalej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.