Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šiesty zmysel

.časopis .veda

Poznáte to: veci vycítené, ani nevieme ako, veci predvídané, ani nevieme ako. Čím to vlastne robíme? Máme naozaj schopnosť vycítiť či predvídať aj inak než piatimi zmyslami a rozumom? Máme naozaj niečo ako šiesty zmysel? Alebo je to celé len nezmysel?

Poznáte to: veci vycítené, ani nevieme ako, veci predvídané, ani nevieme ako. Čím to vlastne robíme? Máme naozaj schopnosť vycítiť či predvídať aj inak než piatimi zmyslami a rozumom? Máme naozaj niečo ako šiesty zmysel? Alebo je to celé len nezmysel?


Po sérii článkov venovaných piatim zmyslom je takmer nemožné robiť rozhovory o niečom inom ako o šiestom zmysle. Nemáme pri tom na mysli mimozmyslové vnímanie, telepatiu a podobné záležitosti. Máme na mysli niečo, čo všetci dobre poznáme z vlastnej skúsenosti. Tie momenty, keď niečo vieme, alebo aspoň tušíme, a pritom nevieme, ba často ani netušíme, ako to vlastne vieme či aspoň tušíme. Ľudovo sa tomu vraví šiesty zmysel.
Táto téma nám ponúkala skvelú možnosť opustiť bezpečné a možno trochu nudné vody vedy a opýtať sa na názor napríklad agentov Muldera a Scullyovej. Túto možnosť sme nevyužili. Namiesto toho sme sa na šiesty zmysel a na to, čo si o ňom myslí súčasná veda, opýtali – nepríliš originálne – dvoch vedcov. Kognitívneho vedca Egona Gála a psychológa Mariána Hrabovského.
 
S Egonom Gálom o intuícii a predvídaní

.existuje niečo ako šiesty zmysel?
Platí taká empiristická dogma, že všetko naše poznanie je založené na zmyslových vnemoch alebo na racionálnych úvahách, ktoré sú založené na zmyslových vnemoch. Ale ľudia si už v staroveku všimli, že existuje aj iný druh poznania. Hovorí sa o Aristotelových démonoch, o Platónovej schopnosti nazrieť idey. Svätý Augustín napísal, že keď chce človek nazrieť pravdu, tak musí zatvoriť oči a pozerať sa okom ducha. Celými dejinami európskeho myslenia sa tiahne taký poznatok, že sú veci, ktoré sa do našej mysle nedostali cez zmysly. Otázka vždy bola, odkiaľ sa tento poznatok do našej mysle dostal. Posledných desať-pätnásť rokov sa touto otázkou začala zaoberať veda.

.aká veda?
Kognitívne vedy a neuroveda. Či už to nazveme šiestym zmyslom alebo intuíciou, máme na mysli taký ten neurčitý pocit, akože cítim to v kostiach alebo cítim to v žalúdku. Podľa súčasných poznatkov je za týmto pocitom ukrytý celý komplex zložitých nevedomých kognitívnych operácií. Všetko sa to deje v mozgu, ale bez našej vedomej kontroly. Keď niekomu prezentuješ svoje poznanie, tak on sa môže opýtať, odkiaľ to vieš a prečo by to malo byť práve tak, ako hovoríš. Ak ide o poznanie, ktoré je výsledkom uvažovania, tak na obidve tieto otázky by si mal vedieť odpovedať. Ale pri intuitívnom poznaní na tie otázky odpovedať nevieš. Môžeš akurát povedať, že to tak cítiš. Človek nedokáže sledovať introspekciou svoj vlastný mozog, ale neurovedec to sledovať dokáže. A keď dáva do korelácie to, čo hovoríš, s tým, čo meria, tak dokáže nájsť neurálne koreláty mentálnych pochodov.

.pod takzvaným šiestym zmyslom ľudia myslia často nielen intuíciu, ale aj akúsi schopnosť predvídať. Máme takúto schopnosť?
Samozrejme. Aby sme dokázali vysvetliť schopnosť predvídať, musíme rozlišovať medzi fyzikálnym časom a časom ľudského vedomia. Vo fyzikálnom čase je „teraz“ tým bodom nehybnosti, ktorý spája minulosť s budúcnosťou. V čase ľudského vedomia je „teraz“ akýmsi kontajnerom, v ktorom sa mieša minulosť s budúcnosťou. Keď napríklad počúvaš rozhovor alebo pozeráš film, tak automaticky anticipuješ ďalšie udalosti. A prekvapenie prichádza vtedy, keď sa tie udalosti líšia od toho, čo si anticipoval. A znova, tak ako pri intuícii, ani tu si to neuvedomuješ, hoci to celé nejakým spôsobom prebieha v tvojej mysli.

.takže ak obranca šiestym zmyslom vycíti, akú kľučku ide urobiť útočník, tak v skutočnosti je to výsledok akéhosi nevedomého výpočtu?
Áno, šport je veľmi dobrý príklad predpovedania budúcnosti. Keby tenista sledoval pohyb loptičky, nestihol by naň reagovať. On musí na základe pohybu tela a rakety súpera dopredu predvídať, kam tá loptička pôjde. Pritom keby sme sa ho spýtali, ako to robí, nevedel by to vysvetliť, ale vie to urobiť.


.toto sa však týka len rýchlych predpovedí. Dajú sa takto vysvetliť aj dlhodobejšie predpovede, rôzne predtuchy a podobne?
S tým nemám osobnú skúsenosť, takže o tom viem hovoriť len na základe toho, čo viem z knižiek. Ale myslím, že v zásade je to podobné ako pri krátkodobých predpovediach. Vezmime si ako príklad prorokov. Tí mali tak prečítaný ten svoj národ, že dokázali jeho správanie extrapolovať na dlhý čas dopredu.

.ak sa intuícia odohráva na nevedomej úrovni, môžem sa ja sám niečo dozvedieť o vlastnej intuícii?
O svojej intuícii sa ty sám veľa nedozvieš, ale ja keď ťa počúvam, tak sa v tom viem oveľa lepšie orientovať. V niektorých veciach sa jednoducho ja lepšie orientujem v tebe, ako ty sám, a ty sa zas v týchto veciach lepšie orientuješ vo mne. A ak sme otvorení ľudia, tak sa počúvame a ty spoznávaš seba cezo mňa a ja zas seba cez teba. V tom spočíva jedna z dôležitých úloh ľudskej komunikácie.

.dá sa intuícia nejako vedome zlepšovať?
Intuitívne sa rozhodujeme spôsobom, ktorý nie je vedomím a vôľou kontrolovateľný, ale ktorý je spätne reflektovateľný. A naše neskoršie intuitívne rozhodovanie môže byť touto reflexiou poučené. Naša intuícia zostáva stále nevedomá, ale vedomím ju môžeme meniť. Svoj mozog môžeme vychovávať.


S Mariánom Hrabovským o intuícii a tvorivosti

.existuje niečo ako šiesty zmysel?
V psychológii sa pojem šiesty zmysel príliš nepoužíva, ale zrejme tomu zodpovedá niečo ako intuícia, hoci to je širší pojem. Šiesty zmysel hovorí o akejsi predtuche, napríklad, že dnes mám zlý deň a tuším, že niečo sa stane. Intuícia je viac a hrá veľmi významnú úlohu v mnohých oblastiach života. Medzi inými aj v umení a vo vede.

.vedu si ľudia spájajú skôr s exaktnosťou...
V tejto súvislosti rád spomínam dvoch matematikov. Jeden z nich je Henri Poincaré, ktorého názor na intuíciu v matematike je takýto: pomocou logiky dokazujeme, pomocou intuície vymýšľame a objavujeme. Ďalší matematik, ktorý ma v tejto veľmi oblasti poučil, bol môj svokor Štefan Schwarz. Raz som sa dlho papral s nejakým problémom, s ktorým som nevedel pohnúť, a on mi povedal, že musím robiť vždy dve práce naraz. Keď to v jednej z nich nejde ďalej, treba prejsť na tú druhú a vo vhodnom okamžiku sa vrátiť. Človek jednoducho musí počkať na to, kým mu niečo svitne.

.to akože človek pracuje na niečom inom a pritom mu napadne riešenie odloženého problému?
Áno, svokor to mal dokonca vypracované ako systém práce. Mozog totiž nepracuje len na tom, čo si uvedomujeme, ale aj na tom, čo je pred naším vedomím skryté. Ako sa to v tom nevedomí deje, to nevieme, ale že sa to deje, o tom niet pochýb. A preto je dobré nechať pracovať svoj mozog aj nezávisle od nášho vedomia. Náš mozog je taký výkonný, že to, čo máme pod kontrolou, je len časť, a možno to ani nie je tá najlepšia časť.

.takže intuícia je pre vedu dôležitá. Teraz to skúsme otočiť. Je intuícia pre vedu zaujímavá? Zaoberá sa veda intuíciou?
Psychológia sa o to nepochybne snaží a má na to nejaké prostriedky, napríklad projektívne testy. Pri nich dostane človek nejaký neurčitý obrázok alebo iný vágny podnet a má o tom hovoriť. Tým sa z neho snažíme vypumpovať, čo je pre neho špecifické. Tieto testy sa používajú aj na zisťovanie tvorivého talentu, ale treba povedať, že nie sú zatiaľ nejako zvlášť spoľahlivé, takže s výsledkami treba narábať veľmi opatrne. Napríklad inteligenčné testy sú oveľa spoľahlivejšie.

.vo vede je otázka spoľahlivosti úplne kľúčová, v iných oblastiach však nie je až taká životne dôležitá. Vy máte skúsenosti aj so svetom reklamy, ktorá sa často obracia k našej intuícii. Ako dokážu tvorcovia a zadávatelia reklamy odhadnúť intuíciu más?
Intuitívne. Úlohou reklamnej agentúry je vytvoriť niečo, čo zarezonuje u cieľovej skupiny. A to robia skoro vždy intuitívne. Potom to predložia skupine ľudí, ktorí od nich tú reklamu kupujú a oni si niečo vyberú a niečo nevyberú. A to tiež skôr na základe intuície než čohokoľvek iného. Keď je vymyslená nejaká väčšia reklamná kampaň, tak sa jej účinnosť dopredu overuje na nejakej malej vzorke, ale v zásade sa reklamná agentúra aj manažment zadávajúcej firmy riadi najmä intuíciou. Aj keď výsledky a dopady sa už sledujú exaktne.

.ak je intuícia taká dôležitá v takých rozdielnych oblastiach, existuje nejaký spôsob, ako ju systematicky zlepšovať?
Keď učím budúcich psychológov výskumné metódy, tak im spomínam Einsteina, ktorý hovoril, že čosi ako kreatívna imaginácia je ešte dôležitejšia ako používanie vhodných metód. Zároveň s tým im hovorím ešte aj druhú vec, a síce, že toto ich naučiť nemôžem. Ja ich môžem naučiť operácie, ktoré na to nadväzujú, ale čo robiť s vlastnou intuíciou, to ich nenaučím. V skutočnosti ma však veľmi zaujíma, ako by sa dala intuícia zlepšiť.

.ak aj nepoznáme spôsob, ako intuíciu a tvorivosť spoľahlivo rozvíjať, určite poznáme spôsoby, ako ich spoľahlivo brzdiť. A v tomto dosahuje naše školstvo celkom slušné výsledky, či nie?
Áno, to robí celkom systematicky. Zahlcuje mozog vedomosťami, ktoré sú priemerné a nezaujímavé. Pritom pre rozvoj intuície je pravdepodobne veľmi dôležité, čo v tom mozgu máme, čo sa do neho dostalo. Domnievam sa, že pokiaľ je to zakalené nejakým odpadom alebo priemernými verbalizačnými schémami, tak to nie je ono. Pravdepodobne tam musí byť hlboké pochopenie určitých princípov. Tým treba mozog sýtiť, aby potom mohol vo voľnom čase, keď ho „nevyrušujeme“, vygenerovať niečo nové.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite