Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zo Za ľudí odišiel druhý poslanec. Strana stojí pred rozkolom. Strana SaS takisto rokuje, ako ďalej

Bosna v tieni Kosova

.milan Nič .časopis .týždeň vo svete

Pred 10 rokmi, keď bol v Belehrade ešte pri moci Miloševič, Západ podceňoval potenciál konfliktu v Kosove, lebo sa celkom koncentrovali na povojnovú obnovu a stabilizáciu Bosny a Hercegoviny. Znalci Balkánu vtedy varovali, že rozpad Juhoslávie sa začal i skončí nepokojmi v Kosove.

Pred 10 rokmi, keď bol v Belehrade ešte pri moci Miloševič, Západ podceňoval potenciál konfliktu v Kosove, lebo sa celkom koncentrovali na povojnovú obnovu a stabilizáciu Bosny a Hercegoviny. Znalci Balkánu vtedy varovali, že rozpad Juhoslávie sa začal i skončí nepokojmi v Kosove.
O desať rokov neskôr je to presne naopak. A balkánski experti opäť varujú Brusel a Washington, že uzlovým bodom geopolitiky západného Balkánu nie je Kosovo, ale komplexná otázka vnútorného usporiadania multietnickej Bosny a Hercegoviny.

O čo išlo pred 10 rokmi? Vojna v Bosne v rokoch 1992-95 bola najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Vypukol na pozadí rozpadu Juhoslávie, po vyhlásení nezávislosti Bosny a Hercegoviny (BiH), proti ktorému sa postavilo vedenie bosnianskych Srbov podporované zbraňami bývalej juhoslovanskej armády a politickým vedením v Belehrade. Politickým plánom ich ťaženia bolo pripojiť etnicky vyčistené „srbské územia” Bosny k materskému národnému štátu na druhej strane hranice.  Kým sa Západ po dlhej nečinnosti konečne v lete 1995 odhodlal zakročiť, výsledkom bolo vyše 100-tisíc obetí na životoch. Daytonská mierová dohoda urobila z Bosny dočasný medzinárodný protektorát a bosnianskym Srbom priznala kontrolu nad 49 percentami územia.  

Bosna bola na istý čas zlým svedomím Európy. Vojenská intervencia NATO v Kosove na jar 1999 je nepochopiteľná bez kontextu toho, čo sa pár rokov predtým dialo v Bosne.  Z Kosova sa stal ďalší medzinárodný protektorát.
Na Bosnu sa medzičasom v Bruseli zabudlo. Kosovo je z vnútorného hľadiska jednoduchší problém. Bosna so svojimi troma „konštitutívnymi národmi” je bývalá Juhoslávia v malom. Ani 12 rokov po vojne sa nepodarilo stabilizovať ju v podobe funkčného štátu. Vždy jej hrozilo, že bude rukojemníkom regionálnej situácie a vývoja dvoch susedných národných štátov – Srbska a Chorvátska. Srbská otázka v regióne je teraz opäť v pohybe. Ambície Republiky srbskej v Bosne sa už dlhší čas stupňovali s vyhliadkami na dnešnú situáciu po nezávislosti Kosova.
Premiér Republiky srbskej v BiH Dodik v posledných dňoch opakuje: nezávislosť Kosova je pre bosnianskych Srbov z geopolitického hľadiská výhodná, posilňuje pozíciu Republiky srbskej v BiH a otvára otázku jej osamostatnenia. Zatiaľ dôrazne odmieta požiadavku bosniansko-srbskej opozície na vypísanie referenda – to je podľa neho nástroj, “ktorý by sme mali použiť v momente, keď to bude najdôležitejšie a najnevyhnutnejšie.”
USA budú tento rok pohltené Blízkym východom a domácimi prezidentskými voľbami. Rusko sa „vracia” na hlavnú scénu (nielen) balkánskej politiky.  Nad tým všetkým je kľúčová otázka – je EÚ pripravená angažovať sa za udržanie BiH ako jednotného štátu? Ak sa daytonský rámec prakticky prekonal, aké má predstavy o novom ústavnom usporiadaní v BiH? Ako sa postaví k požiadavke premiéra RS na ústavné zakotvenie práva na odtrhnutie štátnej entity?  A hlavne – do akej miery je EÚ schopná hrať v roku 2008 na Balkáne aktívnu úlohu, robiť konzistentnú politiku v smere stabilizácie a integrácie?

Autor pracuje v tíme Vysokého predstaviteľa v BoiH.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite