Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Voliči neprišli

.jozef Majchrák .fero Múčka .časopis .téma

Referendum o rodine bolo neplatné, hlasovať prišlo menej ako milión občanov. Jeho témy však z verejnej debaty nezmiznú, otázkou je, ako budú ďalej žiť.

V súlade s tým, čo hovorili prieskumy verejnej mienky, publikované krátko pred referendom, účasť na ňom nedosiahla päťdesiat percent a ľudové hlasovanie tak bolo neplatné. Potvrdilo sa aj to, že takmer všetci zúčastnení hlasovali tri razy áno. Na každú z otázok odpovedalo kladne viac ako deväťdesiat percent hlasujúcich.  Na prvú otázku, teda či má byť manželstvo definované ako zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou, odpovedalo kladne 95 percent hlasujúcich.

.najviac na severe
Celková účasť však bola výrazne nižšia, ako sa predpokladalo. V prieskume agentúry Focus odpovedala približne tretina respondentov, že sa na referende zúčastnia. Nakoniec sa ho zúčastnilo o trochu viac ako pätina oprávnených voličov. Celkovo išlo o necelých 950-tisíc hlasov.  
V histórii slovenských referend sa tak hlasovanie o témach rodiny zaradilo na piate miesto. Za platné referendum o vstupe do Európskej únie, referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov (účasť 44 percent), ktoré sa však konalo v deň parlamentných volieb, referendum z roku 2004 o skrátení volebného obdobia vlády Mikuláša Dzurindu (36 percent), ktoré tiež prezident Rudolf Schuster spojil s prezidentskými voľbami a plebiscitom z roku 2010, ktoré iniciovala strana SaS. To sa týkalo napríklad zrušenia koncesionárskych poplatkov, priestupkovej imunity poslancov a umožnenia internetových volieb. Na tomto referende sa zúčastnilo 998-tisíc voličov.
Najväčšia účasť na rodinnom referende bola v tradične religióznych regiónoch na severe a na východe Slovenska. V Prešovskom kraji prišlo k referendovým urnám viac ako tridsať percent voličov a tesne pod touto hranicou bola účasť v Žilinskom kraji. V piatich krajoch sa na referende zúčastnilo menej ako dvadsať percent voličov, pričom najnižšia účasť bola v Banskobystrickom kraji. Organizátorom referenda sa tiež nepodarilo osloviť maďarských voličov. Napríklad vo volebných obvodoch Dunajská Streda a Komárno sa účasť pohybovala pod desiatimi percentami.

.signál pre politikov
Napriek tomu, že na referende sa nezúčastnilo toľko ľudí, aby bolo platné a určite výrazne menej voličov, ako očakávala Aliancia za rodinu, nemožno ho vnímať len ako neúspech. Aktivistom sa podarilo zozbierať potrebný počet podpisov a iniciovať pomerne búrlivú verejnú diskusiu. Ako kľúčové sa z ich pohľadu ukázalo, že sa im nepodarilo dosiahnuť pôvodný zámer spojiť referendum s voľbami. Takmer milión voličov, z ktorých väčšina na referendové otázky odpovedala kladne, nebudú však politici môcť brať na ľahkú váhu.  Asi najväčším víťazstvom Aliancie za rodinu a jej iniciatívy je teda to, že hlavné politické sily v krajine dostali signál, že otázky, ktoré boli predmetom referenda, sú pre veľkú skupinu občanov citlivé a mobilizujúce. Budú musieť počítať s tým, že niektoré „progresívne“ témy sú pre slovenského voliča natoľko dôležité, že sa nedajú jednoducho, bez povšimnutia a verejnej odozvy, zhora naoktrojovať európskymi inštitúciami, alebo pretlačiť síce hlasnými, ale nie príliš početnými nátlakovými skupinami.
Politici Smeru si určite všimnú aj to, že regióny, kde bola najvyššia referendová účasť, sa významne prekrývajú s oblasťami, kde tradične majú silnú voličskú podporu. Napríklad na Kysuciach, na Považí a v niektorých regiónoch na východe Slovenska.
Určite zaujímavý bude aj ďalší vývoj v hnutí, ktoré sa okolo Aliancie za rodinu sformovalo. Vyzbieranie štyristotisíc podpisov a zorganizovanie referenda predstavuje aj veľký politický kapitál. Vnútri aliancie už dnes prebieha diskusia, ako s ním naložiť. Možnosti, ktoré pripadajú do úvahy, sú v zásade tri. Aliancia sa môže pretvoriť na politickú stranu a vstúpiť do politickej súťaže. Takáto monotematická politická strana by však nemala veľké vyhliadky na úspech. Jej lídri sa tiež môžu rozpŕchnuť na kandidátky  existujúcich politických subjektov a budú chcieť svoj rodinný program presadzovať ako politici. Z prostredia viacerých politických strán sa už objavili signály, že by o lídrov Aliancie mali záujem. Tento krok by však predstavoval riziko, že sa celé hnutie roztriešti.  Treťou a pre témy Aliancie najlepšou možnosťou je, že sa bude snažiť zostať mimo politiky a sústredí sa na vybudovanie silného záujmového hnutia, ktorého postoje nebudú môcť politici ignorovať.

.čo bude s témou ďalej
Hodnotové spory, ktorých súčasťou bolo aj víkendové referendum, boli v slovenskej verejnej debate v takejto miere dlho neprítomné. História veľkých demonštratívnych akcií,  zameraných na hodnotovú agendu, je v našom verejnom priestore skôr novinkou. Hoci sa dlhodobo a na viacerých miestach po celom Slovensku konali sporadické akcie, napríklad na podporu prolife témy, ich výtlak bol malý a nemali prienik do širšieho spoločenského povedomia.
Trvalo skoro štvrťstoročie od pádu komunizmu, kým sa táto agenda začala vo väčšom hlásiť o slovo.
Prvou takou akciou bol Košický pochod za život na jeseň v roku 2013, na ktorom sa zúčastnilo viac ako päťdesiattisíc ľudí. Išlo tak o najväčšiu demonštráciu od roku 1989. Výrazne prekonala napríklad protikorupčné protesty, ktoré vypukli v súvislosti so zverejnením spisu Gorila, čo viedlo k rozvratu slovenskej pravice.
Na podporu tém vo víkendovom referende sa podarilo zmobilizovať necelý milión voličov. Tento rok sa pritom chystá ešte ďalšia akcia, a to druhý národný pochod za život. Tentoraz v Bratislave. Otázka znie, či sa tieto demonštratívne akcie stanú trvalejším prvkom verejnej debaty, alebo sa po čase vyčerpajú.
Na jednej strane sa ukazuje, že počet ľudí s takýmto presvedčením je dosť veľký, aby ich hlas bolo trvalejšie počuť. Zdá sa však, že to samo osebe nestačí. Bude tak veľa záležať od toho, či sa týchto tém chopia skupiny, alebo jednotlivci, ktorí s nimi budú vedieť narábať vo verejnej debate. A veľa bude záležať aj na tom, aký silný bude tlak na zmenu súčasného stavu.  V súčasnosti na Slovensku neexistuje výraznejšia politická vôľa, ktorá by sa snažila o jeho zmenu.
Referendum a kampaň i antikampaň, ktoré ho sprevádzali, vyrobili segment voličov, ktorý bude na túto tému citliví. Politici to nebudú vidieť radi. Ide totiž o nové delenie, ktoré im nevyhovuje. Ako napovedala predvolebná taktika lídrov takmer všetkých strán, ich stratégia sa bude témam tohto typu do budúcnosti skôr vyhýbať. Zvlášť to bude platiť pre momentálne najpopulárnejšie strany Smer a Sieť, ktoré sa do veľkej miery opierajú o konzervatívnych voličov.
Nie všetky strany však budú rozmýšľať takto. Niektoré budú vidieť v silno vyhranených voličoch voľné segmenty, ktoré sa budú snažiť obsadiť. Napríklad aktuálne rozdrobenie liberálov (SaS a Skok) bude znamenať, že pred voľbami 2016 sa budú v tejto téme vzájomne „hecovať“ a obe ešte viac vyhraňovať. Ich cieľom nebude loviť vo väčšinovom Slovensku. Ich segmentom menšina, ktorá by súčasný stav rada zmenila.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite