Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dekonštrukcia Smeru

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .téma

Vynútená demisia Pavla Pašku je najvýraznejšia mocenská zmena v tejto strane od jej vzniku. A to, čo sa práve odohráva, nemá vplyv len na vnútorné pomery v strane, ale aj na podobu budúcej vlády.

Keď počas volebnej noci dorazil do košického štábu Richarda Rašiho minister vnútra Robert Kaliňák, nebola to náhoda. Ani gesto podpory staronovému košickému primátorovi. Kaliňák prišiel na východ preto, aby mal pod kontrolou priebeh udalosti, ktorá sa stala politickou bombou volebnej noci. Hoci sa o odchode Pavla Pašku z parlamentu rozhodlo už pred komunálnymi voľbami, tento krok mala dvojka Smeru oznámiť vo chvíli, keď bude jasný výsledok košického primátorského súboja. Ten pravica totiž vyhlásila za symbolické referendum o Pavlovi Paškovi. O tom, že Raši v Košiciach uspeje, sa v Smere nepochybovalo.

.z kola von  
Už aj tak na slovo skúpi politici Smeru boli počas celého minulého týždňa ešte rezervovanejší. Na žiadosti o objasnenie pozadia Paškovho odstúpenia či odhad ďalšieho vývoja v Smere tvrdili buď, že majú málo informácií, alebo že veci sú zložité a stále v pohybe. Z toho, čo sa nám podarilo zistiť, je zrejmé, že Pavol Paška nepadol preto, lebo v Smere zavládlo spravodlivé rozhorčenie nad jeho podnikateľskými aktivitami. Oveľa bližšie k pravde je, že Paškov aktuálny problém využila jeho politicko-ekonomická konkurencia vnútri strany a v tejto akcii si pomohla aj premiérovou citlivosťou na preferencie a popularitu. Svoju úlohu údajne zohralo aj to, že premiérovi boli prezentované aj ďalšie časované bomby, ktoré v súvislosti s Pavlom Paškom môžu vybuchnúť. Tak ako často v minulosti, aj teraz pravdepodobne zohrali svoju úlohu informácie spravodajských služieb.
V súvislosti so Smerom sa v minulosti písalo, že v ňom pôsobia tri skupiny. Dve z toho sa dajú charakterizovať ako politicko-podnikateľské. Jedna okolo Pavla Pašku, s ktorým bolo spájané aj meno podnikateľa Juraja Širokého, sa čulo zaujímala o zdravotníctvo a dopravné projekty.
Druhá okolo ministra Kaliňáka, v súvislosti s ktorým sa zase skloňovalo meno podnikateľa Jozefa Brhela, mala zase v poslednom čase intenzívny záujem napríklad o biznis s obnoviteľnými zdrojmi energií. Ako tretia sa zvykla spomínať akási ideologická skupina okolo Mareka Maďariča, Dušana Čaploviča a bývalého šéfa SIS Jozefa Magalu. Toto delenie však už dnes celkom neplatí. Ideologická skupina totiž neexistuje. Čaplovič je odstavený na okraj, Magala už nešéfuje tajnej službe, ale je riaditeľom menej vplyvného Národného bezpečnostného úradu. A Maďarič, ktorý sa teší dôvere premiéra, pôsobí ako sólo hráč bez podnikateľského zázemia. To  zohralo svoju úlohu aj v lete, keď sa Maďarič na sneme Smeru neúspešne snažil presadiť niektoré personálne návrhy. Napríklad pretlačiť na miesto podpredsedu strany žilinského župana Juraja Blanára. Proti bol vtedy práve Pavol Paška.
V poslednom období sa v Smere čoraz otvorenejšie hovorí o rastúcom vplyve ďalšieho podnikateľa Miroslava Výboha, ktorý je osobným priateľom Roberta Fica. Jeho vplyv mal zosilnieť aj po posledných výmenách, ktoré sa vo Ficovej vláde udiali na čele rezortov hospodárstva a školstva.
Práve v rivalite týchto skupín treba hľadať kľúč k pochopeniu prekvapivého odchodu predsedu parlamentu. Medzi Paškovou a Kaliňákovou skupinou existovalo už dlhší čas napätie. Podľa informácií .týždňa využili práve Kaliňák s Výbohom aktuálnu zdravotnícku kauzu na to, aby Pavla Pašku politicky popravili. Svoju úlohu zohralo, že Robert Fico sa ešte stále nespamätal z porážky v prezidentských voľbách a riešeniu vnútrostaníckych problémov venuje len málo energie. Strana tak na chvíľu stuhla a čaká na to, či momentálna obeť naberie silu, aby vrátila úder a ak áno, ako sa to udeje.
Medzitým musí Smer vyriešiť problém nového predsedu parlamentu a aj prípadnú zmenu na niektorom z ministerských postov. Ako Paškov nástupca sa najčastejšie spomína Marek Maďarič. To, že rokovania vnútri Smeru trvajú dlhšie, ako pôvodne avizoval aj samotný Fico, však naznačuje, že hľadanie dvojky je v strane sprevádzané pozičným bojom jednotlivých skupín.

.nové pomery v Smere
Aké bude mať aktuálny vývoj v Smere politické dôsledky? Začnime s dôsledkami vnútri Ficovej strany. Odchod Pavla Pašku zo scény je podstatne vážnejší, ako odchod Bohumila Hanzela, jedného zo zakladateľov strany, ktorý v roku 2010 zverejnil informácie o netransparentnom financovaní Smeru, aj ako marginalizácia Fedora Flašíka. Zostrelenie Pavla Pašku môže viesť k dvom veciam. Buď sa stane krokom k novej, doteraz nepoznanej nestabilite vnútri Smeru, alebo povedie k nastoleniu novej stability. Prvý scenár je v blízkej budúcnosti skôr nepravdepodobný, čo potvrdzuje Paškov poslušný odchod. Aj keď možno očakávať, že odchod to bude skôr pomalý a postupný.
Otázkou je, ako bude vyzerať nová stabilita vnútri strany. Znamená odchod Pašku, že stranu naplno ovládnu dve dnes hlavné mocensko-podnikateľské skupiny? Alebo sa postupne vytvorí tretia, ktorá nahradí Pašku? Ak by vládli strane dve skupiny, povedie to k potenciálne väčšej konfrontácii, než keď sú skupiny tri. Robert Fico navyše nadobúda novú pozíciu. Už nie je osobou, ktorá vyvažuje záujmy jednotlivých skupín, ale získava imidž jedného z aktérov.
Inými slovami, dôsledky tejto kauzy dovnútra strany môžu ovplyvniť jednotu a správanie sa strany navonok. Úpadok každej jednej slovenskej politickej strany bol sprevádzaný nekontrolovaným vnútorným konflik­tom. Strana, ktorá je dnes preferenčne na výslní, sa teda musí pripraviť na zvládnutie straty popularity, pretože s poklesom percent (poslancov, ministrov) sa bude každé vnútrostranícke napätie len zväčšovať. A hoci sa o tom v Smere vraj veľa špekuluje, v skutočnosti sa na to pripraviť nedá.
Spoločensky vážnejším dôsledkom prebiehajúcej kauzy je, že jej priebeh načrtne budúce možné zloženie vlády. Podobným zlomom počas prvej Ficovej vlády bol nástenkový tender. Hoci Robert Fico išiel po jeho prevalení do konfliktu s koaličnou SNS, každá opozičná strana cítila, že vytvoriť koalíciu po najbližších voľbách so Smerom nebude dosť dobre možné. KDH, o ktorom sa špekulovalo ako o prirodzenom adeptovi, sa navyše z obáv vo voľbách vymedzilo antismeráckou kampaňou. To isté sa môže zopakovať aj teraz. Návrh odvolať Jána Figeľa z postu podpredsedu parlamentu to len urýchľuje. A v neposlednom rade je lídrom opozičnej vlny Daniel Lipšic, muž, ktorý bol vždy zásadne proti koalícii so Smerom. Problém ale je, že traja zo štyroch najaktívnejších politikov – Sulík, Hlina, Lipšic – nezastupujú strany, ktoré by sa dostali do parlamentu. Opozičným lídrom však nemôže byť niekto, kto má problém prekročiť päť percent. Silnejšie KDH a Sieť v tejto kauze, naopak, viditeľne zaostávajú. Dá sa na to však pozrieť aj inak a opozícia možno konečne našla spoločnú tému a spoločný cieľ.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite