Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pointu dal Paška

.eva Čobejová .časopis .voľby

V Košiciach to bolo tak: volebná komisia ešte hádam ani nezačala poriadne spočítavať hlasy a každému pozorovateľovi bolo jasné, ako to dopadne. V centrále Rudolfa Bauera, ktorého pritom podporilo vo voľbách deväť pravicových strán, bolo ako na kare. Okolo desiatej tam sedelo asi dvadsať ľudí, zväčša neznáme tváre, na stoloch skromné pohostenie a pochmúrna nálada. Kandidát Rudolf Bauer mal už okolo desiatej rezignovane smutný úsmev, hoci pred televíznymi kamerami ešte hovoril, že tento model zjednotenej pravice by mohol byť príkladom aj pre iné mestá.

Pre Rudolfa Bauera prehra znamená, že nebude ani primátorom, ani starostom Terasy a z komunálnej politiky vypadáva. Bauerovci vo svojom štábe kládli vinu najmä „sieťkárom“ – vraj sa pridali neskoro a navyše mnoho ľudí ani nezaregistrovalo, že Alena Bašistová sa kandidatúry vzdala v prospech Bauera. V Košiciach bolo ešte aj vo volebnú noc vidieť bilbordy Bašistovej, na ktorých chýbala informácia o jej podpore Bauera.
Človek, ktorý sa podieľal na Rašiho úspechu, v neoficiálnom rozhovore prezradil, že bol prekvapený tým, ako Bauerov tím vôbec po Rašim nešiel. Pripravovali sa vraj na útoky už od jari, ale nič neprišlo, až pár dní pred koncom kampane prišla Paškova kauza, ale bratislavským opozičným politikom sa nepodarilo presvedčiť dostatočný počet Košičanov, že by sa mali vzdať schopného primátora kvôli Paškovi. V Košiciach sa totiž tieto dve mená nezvykli príliš spájať dokopy.
Nálada v Rašiho volebnom tíme bola už od začiatku euforická. Akoby žiadna kauza Paška ani nebola. Akurát na vychudnutom Rašim bolo vidieť, že má za sebou ťažké dni. Zaujímavé bolo, že v Rašiho tábore bolo veľa mladých ľudí, nadšení mladíci, pohľadné dievčatá, Rašiho tím bol početný, profesionálny a nabitý energiou i túžbou po víťazstve.
Do očí bila aj ústretovosť Rašiho tímu voči novinárom, čo sa nedá porovnať s prezidentskými voľbami v centrále Smeru. Nielenže bolo v presscentre bohaté pohostenie, ale novinári tu neboli vnímaní ako nepriatelia, smeráci pokojne oslavovali v prítomnosti kamier, pustili si ich všade, priam predvádzali svoju radosť z toho, že ich kandidát je napriek všetkému jasný šampión. Dokonca až taký, že aj Pavol Paška sa tu od večera pokojne premával celý čas po boku Richarda Rašiho. Často postávali spolu – košická trojka: Raši, Žiga a Paška, nič najprv nenasvedčovalo tomu, žeby sa predseda parlamentu strojil v ten večer na dôležité rozhodnutie. Hoci sa pri spoločnom fotografovaní  žartom od Rašiho odtiahol a skonštatoval: „Aby som ti nekazil kádrový profil.“ Košická trojka pôsobila jednotne a neohrozene. Na vedľajšej koľaji tu bol skôr Robert Kaliňák, podpredseda Smeru. Dôvod, prečo vlastne prišiel na Rašiho noc do Košíc, nebol spočiatku celkom jasný. Oveľa lepšie sa cítil na chodbe s bratislavskými novinármi, ako v sále s celou košickou smotánkou. Akoby ho ústredie vyslalo deklarovať do Košíc jednotu vedenia strany, ale nepôsobilo to veľmi presvedčivo. No možno mal dohliadnuť na Paškov odchod, aby si to náhodou nerozmyslel.
Kaliňák  sa neoficiálne vyjadril aj v tom zmysle, že mu je určite bližší košický Raši ako bratislavský Ftáčnik. A s podobným znechutením komentoval podporu Smeru pre Pavla Hagyariho v Prešove.
Dlho sa zdalo, že pointou večera bude, keď opatrný Raši konečne prizná víťazstvo a začne prijímať gratulácie. Ale ten večer napokon nepatril jemu. Patril Pavlovi Paškovi, ktorý oznámil odchod. V euforickej atmosfére košického víťazstva sa odchádzalo ľahšie.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite